RECENZIA: Robert Merle - Malevil (Smena, 1986)

HODNOTENIE:   ****

"Koniec sveta a či skôr koniec tohto sveta, v ktorom sme dovtedy žili, začal sa celkom jednoducho a nedramaticky. Zhaslo elektrické svetlo. V tme sa ozval smiech, ktosi povedal, že vypadol prúd, zapaľovač dva razy cvakol, rozsvietil sa a zalial svetlom Thomasovu tvár." (s.64). 

Po dlhšom čase  som sa rozhodol siahnuť po klasike. Robert Merle sa preslávil najmä ako autor knihy Smrť je mojím remeslom. Je to fiktívny denník, ktorý si písal veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime Rudolf Hoss. 

Malevil je postapokalyptickým románom, ktorého prevažná časť sa odohráva v roku 1977. Emanuel Comte vyrastá s rodičmi a mladšími sestrami - dvojičkami na farme v malom mestečku neďaleko hradu Malevil. Viacej ako s rodičmi si však Emanuel rozumie so svojim strýkom Simonom, aj preto s ním trávi pomerne veľa času. Skoro každý deň chodí aj s kamarátmi na hrad Malevil, na ktorom sa stretávajú členovia spolku pod názvom KLUB (Meyssonnier - zarytý ľavičiar a komunista, drobný, no šikovný Colin, ktorého má Emanuel potrebu nestále chrániť, vysoký a štíhly Peyssa, ďalej Dumont, Condat a Giraud). Hrad je pre chlapcov akýmsi útočiskom pred svetom dospelých. Jedného dňa sa Emanuelovi rodičia ani strýko Simon nevrátia domov. Všetci traja zahynú pri dopravnej nehode a zanechajú po sebe tri deti. Roky dospievania autor preskočil. Preto sa dozvieme iba to, že Emanuel zdedil strýkov majetok a vyplatil svoje sestry. Chvíľu bol riaditeľom školy, neskôr sa však rozhodol seknúť s nudným životom. Kúpil hrad Malevil a v jeho blízkosti choval kone. Zamestnal ženu menom Menou, ktorá kedysi pracovala pre jeho strýka a jej dospelého postihnutého syna Moma. 

"Malevil je veľký polozrúcaný hrad z 13. storočia, prilepený na strmé bralo, ktoré sa vypína nad dolinkou rieky Rhunes. Jeho majiteľ ho prenechal osudu a odvtedy, čo sa z balustrády strážnej veže uvoľnil kamenný blok a zabil turistu, je naň prístup zakázaný" (s.14). 

"... musím ti vysvetliť, čo Malevil je. To je šesťdesiatpäť hektárov prvotriednej pôdy, ktorá zarástla lesom len pred päťdesiatimi rokmi. Malevil je vinica, kde sa za čias môjho starého otca dorábalo najlepšie víno v kraji. Všetko by sa muselo, pravda vysadiť, ale pôda tu je. Na Malevile je aj pivnica, akú nenájdeš v celom Malejacu - klenutá, chladná a veľká ako školský dvor. Malevil sú hradby, ku ktorým sa dajú pristaviť boxy a stajne, opracovaný kameň sa povaľuje všade, stačí sa len zohnúť." (s.24). 

Na hrade Malevil sa koná predvolebné zasadnutie, na ktorom sa schádza učiteľ Paulata, Emanuel Comte, Meyssonier, Colin, Peyssa a mladý rebel Thomas. Menou so svojim synom Momom plnia víno do fliaš. Jednoducho deň ako každý iný. Zrazu nastane výbuch. Práve vypukla jadrová katastrofa, ktorej následky nikto nepozná. Malevil prežil výbuch len vďaka strategicky výhodnej polohe a šťastnej náhode. 

Civilizácia sa vracia o stovky rokov dozadu. Tí, ktorí prežili, vytvoria akési kmeňové zoskupenia, bojové jednotky, ktoré si chránia svoje územia. Emanuel sa stane akýmsi nepísaným vodcom Malevilu a preberá zodpovednosť za ostatných. Aby prežili, budú musieť začať bojovať. Prví odvážlivci z osady La Roque už totiž prichádzajú na výzvedy...

Napriek tomu, že od prvého vydania románu uplynulo už štyridsať päť rokov, stále dokáže v človeku  vyvolať akési znepokojivé mrazenie. Do istej miery mi Merleho román pripomína americký katastrofický film z roku 1983 Deň po, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh vtedy slávny Steve Guttenberg, známy predovšetkým z Policajnej akadémie. V tom čase som chodil ešte len na základnú školu, ale Deň po ma svojim posolstvom ohromil. Atmosféra na hrade Malevil zase pripomína tínedžerský román Ursuly Poznanski - Saeculum, ktorý sa z veľkej časti odohráva v stredovekých podmienkach. 
Občas mi prekážala postava Emanuela Comteho, ktorého dokonalé vodcovské rozhodnutia miestami posúvali príbeh až do parodickej roviny. Našťastie to zachraňovali Thomasove dodatky v Comteho zápisoch, ktoré ukázali Emanuela aj v trochu inom svetle. 
Príbeh sa odohráva v rozpätí dvoch rokov 1977 - 1979, medzi ktorými sa toho odohrá strašne veľa. Nikto nevie, čo bude ďalej. Stále nie je jasné koľko ľudí vlastne prežilo a ktorým smerom sa budú dejiny uberať. Ale ako  poznáme ľudstvo, veľmi optimisticky to s nami nevyzerá.   
A ako to vidia postavy z románu sa dozviete v samotnom závere.