pondelok 12. júna 2017

RECENZIA: Jean - Michel Guenassia - Valčík stromov a oblohy (Premedia, 2017)

HODNOTENIE:    ****                                            KNIHA MESIACA JÚN

"Štyri metre od neho mám pocit, že ma zasiahol blesk. Alebo obrovská facka. Zem sa mi roztriasla pod nohami. Akým slovom opísať šok, ktorý som zažila, keď som po prvýkrát uvidela Vincentov obraz? Stojím zarazená, onemená, skamenená, akoby sa otvorila Archa zmluvy a ja som zbadala zjavenie, akoby som objavila niečo, o čoho existencii som dovtedy nemala ani potuchy." (s.70). 

Osobnosť geniálneho maliara Vincenta van Gogha ma fascinuje odvtedy, čo som na vysokej škole prečítal nezabudnuteľný životopisný román Irvinga Stonea - Smäd po živote. Vzhľadom na to, že Jeanovi - Michelovi - Guenassiaovi vyšiel minulý rok na Slovensku skvelý román Klub nenapraviteľných optimistov, bol som zvedavý, ako uchopí tému najslávnejšieho impresionistu.

Rozprávačkou príbehu je Marguerite Gachetová, ktorej otec bol lekárom v mestečku Auvers a jeho pacientom a častým hosťom v dome bol práve slávny maliar. Margueritein otec vládol v rodine tvrdou rukou. Absolútne nezdieľal sny Margueriteinho brata Paula, ktorý mal pätnásť rokov a túžil sa stať básnikom. Marguetite je silná žena, ktorá túži po slobode, nezávislosti a vášnivej láske. Jej veľkou záľubou je maľovanie, lenže ženy vo Francúzsku na konci 19. storočia majú len jedinú úlohu: starať sa o deti a o domácnosť. Marguerite prežije s Vincentom zhruba sedemdesiat dňový vášnivý román, ktorý ju poznačí na celý zvyšok života...




Guenassia vychádzal pri písaní románu z historických zdrojov a dobových dokumentov. Doktor Gachet, ktorý bol dlhé roky vnímaný ako akýsi patrón impresionistov, v tejto knihe pôsobí ako obyčajný despota a vypočítavý obchodník, ktorému ide len o zisk a osud umelcov je mu absolútne ukradnutý. Marguerite je skutočná postava. Dožila sa požehnaného veku osemdesiatjeden rokov a svoj milostný príbeh rozpráva už ako stará pani. Jej skutočný vzťah s Vincentom van Goghom sa nikdy nevysvetlil a ona si v roku 1949 vzala tajomstvo navždy do hrobu. Autor románu kombinuje historické fakty s fikciou, takže je ťažké povedať, čo je pravda a čo len jeho šikovná hra s čitateľom. V každom prípade postava mladej Marguerite je napísaná výborne, veríme jej slovám, myšlienkam, predstavám aj skutkom. Vincent van Gogh je veľmi charizmatický , netreba však zabúdať ani na skvelého doktora Gacheta a jeho syna Paula
Okrem pôsobivého príbehu je v románe verne zobrazená aj spoločenská a politická situácia Francúzska na konci 19. storočia. 
Záver knihy si Guenassia upravil podľa svojich predstáv, ale vôbec to neprekáža. Napokon, kto vie dnes povedať ako to v skutočnosti s Van Goghovou smrťou vlastne bolo? 

Veľmi pútavý príbeh, poetický názov diela, zaujímavé postavy, francúzska spoločnosť na konci 19. storočia, miešanie reality s fikciou. Navyše perfektná formálna stránka knihy, ktorú musím vyzdvihnúť Kniha, ktorá rozhodne stojí za prečítanie. Nie je to Smäd po živote, ale napriek tomu si Vás toto útle dielko okamžite získa.    
"Nestávate sa niekým preto, čo robíte, ale tým, aké miesto zastávate v spoločnosti." (s.85).  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára