piatok 9. júna 2017

RECENZIA: Chuck Palahniuk (Odeon, 2017)

HODNOTENIE:   ****                                       KNIHA MESIACA

"Dneska večer kdosi cosi řekl. Brainerd. Skučel na posteli, skučel tónem naprostého zoufalství: -Padli jsme do rukou senilnímu šílenci. - Čekal, ale nikdo na tu vějičku neskočil.
- A nemyslím tím jenom Boha. Myslím tím skutečného šílence.-" (s.298).



Bol som veľmi zvedavý ako dopadne jeden z mojich najobľúbenejších autorov románov v novej polohe. Písať poviedky sa zdá na prvý pohľad ako jednoduchá záležitosť. Osobne som si vyskúšal, že je to viac ako náročné. Pokiaľ to teda myslíte vážne a snažíte sa v čitateľovi zanechať aj nejaký ten umelecký zážitok. Ako teda dopadol slávny Chuck Palahniuk?

Začnime tým najlepším. Aspoň teda podľa môjho názoru. Hneď prvá poviedka Ťuky ťuk, ktorá je vyrozprávaná v štýle Charlesa Bukowskeho, prináša príbeh obyčajného muža, ktorému zomiera otec. Ide o muža, ktorého všetci poznali ako veľkého zabávača a rozprávača tých najdrsnejších anekdot. Podarí sa synovi naposledy rozosmiať svojho umierajúceho otca?
Románek je ďalší drsný príbeh tentoraz o pupkatom postaršom rozvedenom chlapíkovi, ktorý sa zamiluje do krásneho mladého dievčaťa - stredoškoláčky, ktorá si necháva hovoriť Britney Spearse. Všetko by bolo OK, až na to, že chlapík prehliadne, že jeho krásna láska je mentálne zaostalá. Či je natoľko zamilovaný, že ohlúpol, keď si to nevšimol, alebo je sám spomalený, či je hlavne rád, že si môže zasunúť do krásneho dievčaťa, to je otázka, na ktorú si musí zodpovedať každý sám.
Fénix je akýmsi náhľadom do života manželského páru, ktorý sa už celé roky vyrovnáva so slepotou maloletej dcéry. Tvrdá dominantná karieristka a submisívnejší manžel, ktorý hľadá spôsob ako si aspoň čiastočne vylepšiť mizerné postavenie v rodine. 
Sklony - názov najdlhšej a zároveň jednej z najlepších poviedok v celej zbierke, ktorej príbeh sa odohráva v súkromnej liečebni, v ktorej panujú veľmi zvláštne maniere...

V troch poviedkach sú hlavnými hrdinami zvieratá, ktoré preberajú vlastností ľudí a konajú podobne ako my. Jak se opice provdala, koupila si dum a našla štestí v Orlandu - hlavná hrdinka pracuje na pozícii obchodného zástupcu a dostane za úlohu predať produkt, o ktorý nemá nikto záujem. 
Proč kojot nikdy neměl peníze na parkování - sarkastický obraz kojota, otca rodiny, ktorý sa bezhlavo zamiluje do prostitútky -plameniačky a naskočí tak na kolotoč, z ktorého už nedokáže vystúpiť...
Proč Hrabáč nikdy nepřistál na Měsíci - humorný pohľad na troch zvieracích           študentov - premiantov triedy, ktorí sa rozhodnú, že za každú cenu niekoľko krát po sebe prepadnú. Majú totiž plán...Poviedka mi veľmi pripomína tenké literárne dielko francúzskeho autora Martina Pagea, ktoré vyšlo aj na Slovensku v roku 2001 pod názvom Ako som osprostel.

Z ďalších poviedok stojí za pozornosť najmä príbeh Zombíci - väčšina ľudstva sa rozhodla dobrovoľne ohlúpnuť a vrátiť sa k animálnemu spôsobu života, ktorý pozostáva najmä zo základných pudov a inštinktov a tak sa dobrovoľne stávajú zombíkmi. Jeden z posledných ľudských členov rieši dilemu či vstúpiť medzi väčšinu alebo ostať aj naďalej človekom. Prispôsobiť sa väčšine je predsa také jednoduché. A pohodlné.
Studené kontakty sú príbehom sedemnásťročného študenta, ktorý si privyrába ako pracovník v jednom z call centier, kde sa cez telefón zoznámi s neznámym dievčaťom. Poviedka je veľmi reálnym pohľadom na dnešný multikultúrny svet, v ktorom existuje mnoho pretvárok a klamstiev. 
Poviedka pod názvom Výprava nesie v sebe mrazivú kafkovskú atmosféru. Otec so synom si hľadajú cestu k sebe a zdá sa, že budú mať na to oveľa viacej času ako by si obaja želali. 
Jak jedna židovka zachránila Vánoce - možno by to bol krásny dojímavý predvianočný príbeh, keby ho nenapísal majster Chuck Palahnik a nevdýchol mu svoj jedinečný talent a štýl. 


Palahniukova poviedkova zbierka Něco si vymysli je pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Samozrejme nie všetky príbehy dosahujú rovnako vysokú úroveň, ale kniha ako celok je skvelým čitateľským zážitkom. Autorov povestný čierny humor, ktorým strieľa na všetky strany, rozprávačský štýl, pri ktorom neviete, kedy to myslí vážne a kedy len paroduje, majster šťavnatých dialógov, trefných opisov, bizarných postáv a čarovných zápletiek. Je to zmes Bukowskeho, Dahla, McCarthyho... Chcete snáď niečo viac?
Palahniuk je pán. Románopisec aj poviedkár.        

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára