nedeľa 5. marca 2017

Nezabudnuteľný prípitok (krátka poviedka)




Teo sa vracal z nočnej. Boli Vianoce, ale on nemal za kým ísť. Teo bol totiž starý mládenec. Ako obyčajne zašiel po práci na pivo. Sadol si k barovému pultu a zarastený chlap vo flanelovej košeli mu bez slova priniesol čapovanú dvanástku. Hudba šla úplne potichu. Nejaké koledy či čo. Teo pozeral pred seba a občas si odpil z pollitráku. Vychutnával si tieto chvíle, keď mu v robote padla a čakalo ho niekoľko voľných hodín, ktoré mal len a len pre seba. Odrazu sa pootvorili vchodové dvere a dovnútra nakráčal akýsi chlap v dlhej bielej košeli, ktorá mu končila niekde pri členkoch. Teo premýšľal, či je pod tou halenou naostro. Nič však nepovedal. Chlap s dlhými hnedými vlasmi a hustou bradou si oklepal kožené sandále poznačené snehom aj  blatom a sadol si vedľa Tea. Nemal žiadne ponožky.
"Čo to bude?" spýtal sa chrchlavým hlasom chlapík, ktorý mal tú smolu, že mu vyšla služba práve na Vianoce a oprel sa o výčapný pult. 
Neznámy hosť si hodnú chvíľu šúchal skrehnuté dlane, do ktorých si občas fúkol, aby do nich dostal aspoň trochu teplého vzduchu. 
"Víno" zašepkal a pomaličky otočil hlavu k Teovi. "Mám narodeniny" doplnil svoju odpoveď a odhrnul si ofinu z čela. Teo pokrčil ramenami, niečo v tom zmysle, že čo on s tým, a položil prázdny pohár na stôl. 
"Nepripijete si so mnou?" pousmial sa chlap v bielej halene, keď dva deci rozlievaného vína pristáli na pulte. "Prosím. Len jeden pohár."
Teo sa pozrel raz na cudzinca, potom na výčapníka a očami mu naznačil, aby mu teda jeden nalial. "Iba preto, že sú dnes tie blbé Vianoce a že máš tie narodeniny" zamrmlal neochotne Teo a jedným okom sledoval, ako si ten chlap vedľa neho pretiera zápästie.
"Prepáčte, to je taký zlozvyk odkedy som tam mal nabité klince" ospravedlňoval sa.
Teo opäť len pokrčil ramenami a mlčky si odpil z pohára, v ktorom bolo naliate červené. "Pchééé, to čo je, doriti, za odpornú žbrndu?" zhnusene vypľul na barový pult všetko, čo mal mal ešte pred pár sekundami v ústach.
"To je moja krv" pokojne odpovedal chlap v bielej halene a opäť si pošúchal zápästie na oboch štíhlych rukách. 
"Si na drogách?" zahľadel sa mu do očí Teo a zdvihol sa na odchod. "Ako sa vlastne voláš?" doplnil svoju otázku, keď si zapínal zips na hrubej zimnej bunde. "Pripomínaš mi šibnutého gitaristu nejakej satanistickej rockovej kapely." 
Chlap v bielej halene sa tajomne pousmial a z peňaženky vybral tridsať euro, ktoré položil na špinavý stôl.
"Tak už si ich konečne vezmite  a urobte, čo musíte." 
Teo bez slova skrkval bankovky do jednej veľkej guče a vopchal si ich do zadného vrecka starých džínsov. 
"Spoľahni sa kamarát" pousmial sa a zopárkrát spokojne potľapkal chlapa v bielej halene po útlych ramenách.
O pár sekúnd zavrel za sebou dvere. Ešte dlhé minúty sa miestnosťou šírilo mrazivé ticho.   
  

2 komentáre: