HODNOTENIE: *** ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY
"Mača, ktoré badateľne narástlo a stučnelo, nerušene mi spalo na kolenách. Jemu je dobre. Jeho netrápi fakírstvo." (s.31).
A máme tu pokračovanie autobiografického príbehu mladého Vsevoloda, ktorý sa počas svojich potuliek zapletie do viacerých problémov. Je obvinený z vraždy, pohnevá si kňazov kvôli svojmu ateizmu, istý čas strávi vo väzení, podľahne hazardným hrám, dostane sa do sporu s riaditeľom cirkusu Jestafievom. Aj naďalej pracuje na svojom sne stať sa komediantom, no ten sa mu čoraz viacej vzďaľuje. Opäť sa stretáva so svojimi starými priateľmi - Aľoškom, Peťkom Kovaľovom a Fiodorom Fiodorovičom Filippinskijim. Do cesty mu vojde viacero žien, ktoré však tvrdohlavo odmieta (Sofia, Marína). A tak zhodou viacerých zvláštnych okolností sa napokon dostáva k novinárskemu a spisovateľskému povolaniu. zdá sa, že po rokoch hľadania by sa konečne mohol trvalejšie usadiť...
" - Prečo tak veľa piješ? -"
-Vôbec nepijem veľa, - odporuje muž. Veď vieš, že mi doktor kázal vypiť ráno i večer po kalíšku ostrého. -
- Ale prečo piješ dvadsať kalíškov? -
Muž si pošúchal plešinu, oprel sa o lakeť, poobhrýzal si necht, zlostne si odkašľal a povedal:
- Lebo som bol u desiatich doktorov. - " (s.68).
Román ostal z dôvodu zlého zdravotného stavu autora nedokončený. Niektoré pasáže sú celkom zaujímavé, iné zase príliš rozvláčne a "ukecané." Keď to porovnám s prvým dielom, je to o niečo slabšie a musel by som mať vážny dôvod, aby som po tejto knihe ešte niekedy siahol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára