"- Prečo sa odtŕham od vlastných koreňov a opúšťam svoju rodinu?- hundral som, prenasledovaný výčitkami svedomia. - Aj tak sa to stane. Radšej skôr ako neskoro.- " (s.78).
Viete aký je rozdiel medzi Čínskou revolúciou a revolúciou v bývalom Československu v roku 1989? U nás sa podarila a zaobišla sa bez obetí. V Číne bolo tých obetí údajne až niekoľko tisíc a oveľa vyššie počty znášali následky v obávanom čínskom väzení. Autor knihy bol jedným z lídrov revolúcie, ktorá sa odohrala na Námestí nebeského pokoja (tretie najväčšie námestie sveta, rozlohou zhruba zodpovedá celému Vatikánu. Paradoxne Liao sa spočiatku od tejto udalosti dištancoval, no napokon ho do diania vtiahol jeho kanadský priateľ, novinár Michael Day, milovník čínskej kultúry. Spoločne s ďalšími básnikmi - Hippiem, Okuliarnikom a Čchen Tungom stáli na pódiu a recitovali svoju revolučnú tvorbu. Pár dní po potlačený študentskej revolúcie sa nedialo nič mimoriadne. Potom sa však vláda zamerala na hlavných organizátorov a lídrov celej udalosti. To už Liao vedel, že je len otázkou času, kedy si po neho príde polícia...
Autor pochádza z klasickej strednej vrstvy v Číne. Má viacero súrodencov, jeho najstaršia sestra Fej - Fej, na ktorú bol veľmi naviazaný, zahynula v tridsiatich šiestich rokoch pri dopravnej nehode. Román je rozdelený do štyroch častí. Tá prvá má názov Putovanie básnika (1988 - 1990). Je zameraná predovšetkým na Liaov život, na život členov jeho rodiny, na jeho priateľov a známych. Viacej sa dozvedáme o Číne, o jej kultúrnom, spoločenskom a politickom smerovaní. Druhá časť - Vyšetrovacie stredisko (marec 1990 - jún 1990) už podľa názvu napovedá, že sa odohráva vo vyšetrovacej väzbe, ktorá môže v Číne trvať aj niekoľko rokov. Záleží od viacerých okolností, napríklad aj od nálady sudcu. Ak by ste sa chceli dozvedieť niečo viac o spôsoboch, akým trestali (jú?) čínski dozorcovia väzňov, odporúčam vám tzv. "čínsky jedálniček" (s.120 - 125), ktorý je tak neskutočne krutý a vynaliezavý, že nad tým zostáva, aspoň trochu normálnemu človeku, rozum stáť. Liao si medzi múrmi väznice často spomína na svoju tehotnú manželku A Siu, s ktorou sa nestihol pred odchodom ani len rozlúčiť. Počas pobytu vo väzení sa odvoláva na viacero svetových spisovateľov. Milana Kunderu, Georga Orwella, G.G. Márqueza, Walta Whitmana, atď. Hovorí o tom, že podmienky, ktoré mal vo svojej cele Július Fučík, ktorého počas druhej svetovej vojny vypočúvalo gestapo, boli oproti čínskemu väzeniu luxusom.
Tretia časť knihy sa nazýva Zadržovacie stredisko a odohráva sa v rozpätí troch mesiacov - jún 1990 - august 1992. Liao, spoločne s ostatnými väzňami, vyrába škatuľky na lieky. Je to monotónna činnosť, pri ktorej musíte vypnúť mozog, lebo inak by ste sa zbláznili. Navyše všetkých odsúdených trápi hlad, špina a s ňou spojené choroby. Liao si číta listy, ktoré mu z času na čas prichádzajú od manželky. Dozvie sa, že A Sia porodila dcérku, ktorej dala meno Miao - Miao. Autor knihy sa počas pobytu v zadržovacom stredisku dostane do kontaktu s viacerými typmi väzňov, ktorí sa z nejakého dôvodu zapíšu do jeho života. Väčšina z nich má nejakú prezývku, ktorá ich zároveň aj charakterizuje: Učenec Jang, Malý, Mŕtvy Čehang, Predseda Čchcen, Wanger, Epileptik, mladý umelec LPS...
Posledná časť knihy, pod názvom Väznica, sa odohráva v rozpätí dvoch rokov (august 1992 - január 1994). Niektoré historky z tých čias znejú priam absurdne. Vysoko postaveného bankára odsúdia za korupciu na trest smrti. Jeho zažívacie problémy, ktorými trpí od prvého dňa vstupu do väzenia, spravia z neho zviera. Úplne šialená premena človeka, ktorý bol predtým uhladený muž s najlepšími spôsobmi. Počas neznesiteľných horúčav, ktoré trápia odsúdených, Liao navrhne ostatným, v rámci prevencie, aby si ochladzovali konečníky mentolovou zubnou pastou. Ako si po rokoch na udalosť spomína, za celé dva týždne, čo horúčavy trvali, nikto z väzňov nedostal úpal, no zato ich trápili hemeroidy a rôzne vnútorné zápaly v tele. Posledná spomienka na roky strávené vo väzení smeruje k budhistickému mníchovi, ktorý pomohol nájsť autorovi tohto pozoruhodného diela vnútorný pokoj a naučil ho, okrem iného, hrať na flaute.
Keď je Liaa v roku 1994 konečne prepustia z väzenia, je z neho zlomený starec (stačí si porovnať fotografie pred väzením a roky po ňom). Premena sa však netýka len zovňajšku, ale aj jeho vnútra. Navyše ho opustí žena s malou dcérou. Miao - Miao rokmi svojho otca čoraz viac nenávidí. Považuje ho za nepriateľa krajiny. Po Liaovom boku ostane len zopár najvernejších. Po strastiplnej ceste sa mu napokon podarí dostať do Nemecka, v ktorom začne žiť nový život. Po boku novej partnerky, ďaleko od rodiny a známych. A relatívne ďaleko od vplyvu čínskej vlády. Hoci...
Vydanie knihy zďaleka neprebiehalo hladko. Prvé dve verzie autorovho rukopisu zhabala tajná čínska polícia a vo svojej rodnej krajine je Liao I -wu naďalej persona non grata. Viacerí jeho umeleckí priatelia a súpútnici sú aj naďalej väznení v neľudských podmienkach.
"Niekedy premýšľam: - Som ešte stále v base, alebo som už slobodný? - Koniec koncov na tom aj tak nezáleží, pretože Čína je i naďalej väzením pre mysle - hlása blahobyt bez slobody. Všetci by sme mohli pokojne celé dni iba lepiť škatuľky na lieky. To je náš prekrásny nový svet." (s.472).
Skutočne strhujúci román, niektorým jeho častiam je ťažké uveriť. Podmienky v čínskej väznici sú porovnateľné s podmienkami v nemeckých koncentračných táboroch alebo v sovietskych gulagoch. Hnus, poníženie, špina, týranie, šikanovanie, smrť na jednej strane, nádej, boj za slobodu, viera v pravdu, túžba po živote, na strane druhej. Liao I - wu sám seba nevykresľuje ako hrdinu. Aj on robí všetko preto, aby prežil ďalší deň. Napriek tomu je to vnútorne silný človek, ktorý si zaslúži náš obdiv. Skvelé dychberúce čítanie, z ktorého budete miestami zhnusený, no celé je to len súčasť krásneho emotívneho zážitku. Na konci románu (s.481 - 486) je uverejnená báseň Masaker, jedna z dvoch básní (druhou bola Rekviem), ktoré dostali autora tejto knihy za mreže. Možno budete mať pri jej čítaní rovnaké zimomriavky, ako som mal ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára