nedeľa 15. júla 2018

RECENZIA: Laurie Lee - Jabĺčne víno s Rozárkou (Odeon, 1983)

HODNOTENIE:   ***                   EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY

"Né že bychom nevěděli, co se s námi děje, jenom jsme si s tím nedovedli poradit. A možná bych dodnes lezl na stromy, nebýt Rozárky Burdockové..." (s.161). 



Jeden z najzvláštnejších autobiografických románov, aký som kedy čítal. Autor nás zavedie do dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, do malebného údolia v Costvolde, ktoré sa nachádza v juhozápadnom Anglicku. Ľudia tu aj naďalej žijú podla stáročných tradícii, hoci pokrok sa ani v tejto časti sveta nedá zastaviť. Postupne spoznáme spisovateľovu rodinu, jeho známych, susedov, spolužiakov a príbuzných. Súčasťou Laurieho detského sveta sú výlety, škola, hrôzostrašné legendy, ktoré kolujú po mestečku, spoznávanie pôvabu dievčat...
Potom vchádzame do autorovho dospievania, sprevádzame ho na potulkách po Londýne, kde sa načas zamestná ako stavebný robotník. Dva roky strávi v Španielsku, ktoré je na pokraji občianskej vojny. Pre mňa osobne je táto pasáž románu jednoznačne najzaujímavejšia. 

Zatiaľ čo prvá časť knihy, ktorá sa odohráva v detstve, je písaná v štýle seriálu Domček v prérii alebo Doktorka Quinnová, španielska časť je oveľa temnejšia, filozofickejšia a pochmúrnejšia. Pestrý román, ktorý hodnotím ako lepší priemer, pretože má, na môj vkus až príliš veľa hluchých miest. Napriek tomu stojí za prečítanie. Chce sa to len ozbrojiť väčšou dávkou trpezlivosti.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára