HODNOTENIE: *** NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ
"Človek má dvadsaťpäť rokov, a čo má pred sebou? Prešľapuj na jednom mieste a teš sa, že ti z minulosti ostalo aspoň niečo. A tak to bude po celý život? Ako nejaký starý spevák - odspieval si si svoje a teraz sa staraj o mládež. No a ten aspoň predtým pekne spieval, a čo ty?
Nie, to všetko nie je tak...Nie." (s.127).
Vojak Nikolaj Miťasov, ktorý bol ťažko zranený v boji, sa vracia z frontu späť do vlasti. Doma nájde svoju milovanú Šuru, ktorá si medzičasom stihla nájsť za neho náhradu. Volá sa Feďa. Nikolaj odchádza z domu, aby zabudol. Túla sa po okolí, premýšľa, čo bude robiť ďalej. V nemocničnom zariadení sa zoznámi s bývalou vojačkou Vaľou, ktorá si však drží vo vzťahu odstup. Nikolaj sa občas stretne so svojim priateľom Sergejom, ktorého však vojna zmení. Sám sa však cíti stratený, akoby nič na svete nemalo význam. Tri roky na fronte z neho spravili duševného starca. Napokon sa po dlhej úvahe rozhodne prihlásiť na vysokú školu, kde spoznáva nových ľudí. Chvíľu pracuje ako učiteľ, no jeho život sa napriek tomu nedokáže odpútať od nedávnej minulosti.
Keby nebolo záveru, v ktorom sa z Nikolaja stáva oddaný člen komunistickej strany, ktorí bojuje za každého a za všetko, bol by to výborný román. Škoda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára