RECENZIA: Katarína Holetzová - Správa od mŕtveho chlapca (Marenčin PT, 2018)

HODNOTENIE:  **                    KNIHA MESIACA AUGUST

"Niekedy som taký nešťastný, až sa bojím byť sám, ale potom som s ľuďmi a zisťujem, že som ešte nešťastnejší." (s.101). 

Hoci Katarína Holetzová patrí k mladej generácii slovenských autorov, má za sebou už pomerne bohatú publikačnú činnosť. Vydala, na slovenské pomery, úspešné kriminálne romány Svorka a Smrť prekliatych. Z oboch mám, pravdupovediac, dosť zmiešané pocity. Tentoraz sa spisovateľka pokúsila o klasický thriller s prvkami krimi. 
Hlavnou hrdinkou románu je dvadsaťosemročná Nina Kramerová žijúca so svojim manželom, ktorého poznáme len pod prezývkou Bebe. Bebe pochádza z bohatej a úspešnej rodiny, chýba už len pokračovateľ rodu. Nina nedávno potratila a teraz sa snaží s traumou vyrovnať. Manžel jej dohodí miesto na prestížnej súkromnej škole, na ktorej učí detičky bohatých rodičov anglický jazyk a literatúru. Škola sa nachádza v malebnom horskom prostredí v mestečku Cannosa. Vzťah Niny a Bebeho už dávnejšie upadol do stereotypu, čo nezostane bez následkov. Nina sa zamiluje do svojho sedemnásťročného študentka, rebela Damiana Ostrowitza. Niekoľkokrát sa spolu vyspia a Nina ostane v druhom stave. Medzitým sa Damian niekam stratí a polícia po čase identifikuje jeho mŕtve telo. Lenže Nine chodia správy od mŕtveho aj naďalej. Je to len zlý vtip alebo Damian v skutočnosti ešte žije? Kto však uverí žene, ktorá má nábeh na schizofréniu, berie lieky a len nedávno potratila? A možno je všetko úplne inak...

Osobne som očakával od románu viacej. Je to len také kráčanie po povrchu, postavy sú nesympatické, ku žiadnej z nich som si nedokázal vytvoriť kladný alebo aspoň záporný vzťah. Možno trošku prekvapí záver, no mne to prišlo, zo strany autorky, až príliš umelé a vykalkulované. Rebelantstvo sedemnásťročného študenta pripomínalo len drsnejšiu formu oveľa lepšieho Holdena Caulfielda, sexuálny vzťah učiteľky a študenta  akoby bol voľne inšpirovaný gýčovou "srágorou" Päťdesiat odtieňov sivej a atmosféra v príbehu sa tak trochu podobala oveľa kvalitnejším Karikovým románom. Podľa mňa má Holetzová naviac ako len kopírovať známe témy a jemne do nich primiešať niečo zo seba. Ako jednorázové čítanie na pláži, keď je vonku tridsať päť stupňov a nechce sa vám rozmýšľať, to možno prejde, ale inak je to strata peňazí a času. Ešte že bola kniha v päťdesiat percentnej zľave. :)