štvrtok 12. júla 2018

RECENZIA: Heinrich Boll - A nepovedal jediné slovo (Klub čitateľov Odeon, 1988)

HODNOTENIE:   ****                 EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY

"Někdy tam dole taky pláču, když si vzpomenu na Kate a na děti, pláču, i když vím, že slzy ochlasty neplatí, nemají cenu - a cítim cosi, co nejsou  výčitky svědomí, ale co bych prostě nazval bolest. Pil jsem už před válkou, ale na to se zřejmě  zapomělo, a na muj hluboký  mravní úpadek se pohlíží s jakousi shovívavostí, protože sa o mně dá říct: Byl ve válce." (s.23). 



Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Heinrich Boll napísal psychologickú sondu do života jedného alkoholika, muža, ktorému vojna zničila život. Opustil rodinu, prespáva po rôznych podnikoch a snaží sa zmieriť nielen so životom, ale predovšetkým sám so sebou. Jeho žena Kate ho stále miluje a snaží sa mu zo všetkých síl pomôcť. Kedysi mali spolu dvojičky Reginu a Roberta , no tie zahynuli počas bombardovania. Ostali im ešte dve deti. Clemens a Carla. Z Freda sa stal stratený muž, u ktorého sa často striedajú nálady.  Uvedomuje si, že z tejto situácie existuje len jediné východisko. Ibaže nevie, či má dostatok odvahy na to, aby...

Novela, ktorá sa číta naozaj ťažko. Príbehom sa nesie pochmúrna atmosféra, ktorú navyše dopĺňa prítomnosť ďalších dvoch postáv. Nenápadnej mladej dievčiny a jej mentálne postihnutého brata Bernharda. Mrazivé dielo, na ktorom sa čas absolútne nepodpísal a je rovnako úchvatné, ako pred desiatkami rokov, keď vyšlo po prvý raz.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára