HODNOTENIE: *** KNIHA MESIACA JÚL
"Asi najvýstižnejšie zhrnula názory väzňov na Capesia rumunská Židovka Magda Szabóová, ktorá aj s rodinou prišla do Auschwitzu v máji 1944. Keď pochodovala smerom k skupine príslušníkov SS, začula, že jeden z nich hovorí po maďarsky. Neskôr v tábore zistila, o koho išlo. - Na tvár Dr. Capesia sa nedalo len tak zabudnúť, - vypovedala po vojne. - Nebola to typicky nemecká tvár. - " (s.81).
"Raz našli u istej väzenkyne trochu "ušetreného" margarínu. Objasniť to prišiel Capesius. Všetky väzenkyne si museli vziať do rúk kameň z okolia baraku a držiac ho v rukách, poskakovať, až kým neodpadli od vyčerpania. Capesius to nazýval "cvičením".
- Ja som Capesius zo Sedmohradska, - reval na ne. - Vo mne spoznáte diabla. -" (s.82)
Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden muž menom Victor Capesia, Rumun, ktorý sa zhodou šťastných náhod a priaznivých okolností stal zástupcom veľmi úspešnej farmaceutickej spoločnosti Bayer. Isté obdobie bol zamestnancom najväčšieho nemeckého konglomerátu I.G. Farben, ktorá bola materskou spoločnosťou Bayeru, okrem iného dodávala do Auschwitzu lieky, ktoré následne testovali na väzňoch. Takisto stála za výstavbou koncentračných táborov, v ktorých ľudia vykonávali otrockú prácu. V súkromí bol Capesia, samozrejme, vzorný manžel a milujúci otec troch dcér.
Viktor Capesia sa stal v roku 1943 (ako 35 ročný) príslušníkom SS a krátko na to bol prevelený do Auschwitzu, najväčšieho tábora smrti, v ktorom pôsobil ako hlavný lekárnik. Mal na starosť prídel liekov, ktoré slúžili na neľudské lekárske experimenty, spravoval zdroj jedovatého plynu Cyklón B, ktorým bolo usmrtených niekoľko miliónov väzňov. Pravidelne sa zúčastňoval na selekciách pri rampe, kde sa rozhodovalo o živote a smrti. Pre koncom vojny ukradol niekoľko kufrov so zlatými zubnými protézami, z ktorých po vojne platil svojich obhajcov.
Victor Capesia, podobne ako mnoho iných nacistických zločincov, sa snažil po vojne ujsť pred zodpovednosťou. Ukrýval sa na viacerých miestach. Napriek tomu sa ho podarilo britským a americkým vojskám dolapiť, neskôr bol však prepustený na slobodu. Dokonca si pod svojim menom zriadil v nemeckom mestečku Goppingen vlastnú lekáreň. Do Rumunska sa vrátiť nemohol, po nástupe komunistov sa stal vo svojej rodnej krajine nežiadúcou osobou.
Vo svete zúrila studená vojna a na zločiny nacistov už akosi nezostával priestor. Znepriatelené strany sa snažili najvýznamnejších vedeckých pracovníkov tretej ríše pritiahnuť každá na svoju stranu. Zdalo sa, že na zločiny Victora Capesia, podobne ako na zločiny mnohých ďalších nacistov, sa zabudne.
Našťastie sa našli ľudia ako Fritz Bauer, právnik, ktorý sa rozhodol, že postaví pred súd všetkých zodpovedných, ktorí doteraz unikali pred spravodlivosťou. Zameral sa najmä na ľudí, ktorí mali niečo spoločné s prácou v koncentračnom tábore Auschwitz. Napokon, spoločne s lovcom nacistov Langbeinom, priviedli pred tribunál vo Frankfurte na Mohanom viaceré známe tváre: Roberta Mulku, Richarda Baera, Oswalda Kaduku, Stefana Beretzkeho a samotného Victora Capesia. Vynesené rozsudky, vzhľadom na zodpovednosť kompetentných, boli vo väčšine prípadov až smiešne zhovievavé. Bauerovi a Langbeinovi však išlo najmä o morálne potrestanie zodpovedných. Victor Capesia sa po väčšinu trvania procesu nekontrolovateľne smial, dokonca aj počas premietania šokujúcich archívnych záberov z koncentračných táborov, ktoré nakrútila oslobodzujúca americká armáda. Napokon si odsedel za svoje zločiny dva roky vo väzení a svoj život dožil v pokoji. No s tým, že ho súd označil za zločinca, sa zmieriť nikdy nedokázal. On sám sa cítil ako obeť.
Autorka knihy odkrýva viacero zaujímavých faktov, mám však mierne výhrady k spôsobu, akým vykreslila osobu Victora Capesia. V podstate len na niektorých miestach som ho vnímal ako skutočného zločinca, poväčšine na mňa pôsobil ako taký poskok nacistov. Viem, že to tak nebolo, ale z dokumentárneho románu to nie je úplne jednoznačné. V porovnaní s nedávno vydaným Mengeleho životopisom, je Lekárnik z Auschwitzu stručnejší, vecnejší, menej emotívnejší a viacej faktografický. Kniha je doplnená o niekoľko vzácnych dobových fotografií. Osobne som čakal od tohto diela trochu viac, napriek tomu stojí za to si ho prečítať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára