HODNOTENIE: *** EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY
"Vily miestnej buržoázie boli z rôzneho materiálu a rôznych slohov, podľa stupňa bohatstva. Meinthova bola na rohu triedy Jeana Charcota a Marliozovej ulice, a dosť skromná v porovnaní s ostatnými. Bledosivej farby s malou drevenou verandou smerom na triedu Jeana Charcota a do druhej ulice bol zasklený balkón. Mala dve poschodia, na druhom poschodí boli manzardy. Záhrada vysypaná štrkom. Živý plot zo zanedbaného krovia. A na hlavnú bránu z mäkkého lakovaného dreva napísal Meinthe neumelou čiernou farbou (sám sa mi s tým zdôveril): VILLA TRISTE - smutná víla." (s.111).
Viktor Chmara je mladý muž židovského pôvodu prichádzajúci do kúpeľného mestečka ležiaceho v Dolnom Savojsku, aby začal písať svoj debutový román. V tomto luxusnom prostredí žije špičkový lekár René Meinthe spoločne so svojou snúbenicou Yvonne Jacquetovou, začínajúcou herečkou. O Viktorovi toho veľa nevieme. Je to stratený prípad, ktorý sa túla po Európe a hľadá samého seba. S doktorom Meinthem sa spriatelí a k Yvonne zahorí naivnou romantickou láskou. Ich zvláštny trojuholník má len krátke trvanie. Život v luxusnom prostredí, v blízkosti filmových ateliérov a krásnej prírody, ich napĺňa len krátkodobo. Keď doktor Meinthe spácha samovraždu, Yvonne si nájde nového bohatého partnera a Viktor odchádza preč, aby vo svojom vnútri zabil bolestivé spomienky.
" - Niektoré popoludnie by sme si mohli požičať loďku, - povedala mi Yvonne. - Bolo by to zábavné, nemyslíš? -
Po prvý raz mi tykala a vyslovila tú vetu s akýmsi nevysvetliteľným nadšením. Kto vlastne bola? Neodvážil som sa na to spýtať. - " (s.24).
Román je čiastočne autobiografický. Dej je pomerne statický, autor sa skôr zameral na vnútorné prežívanie postáv. Na Vilu Triste musíte mať tú správnu náladu, aby ste si ho dokázali čitateľsky vychutnať. Po jeho prečítaní vo mne zostal mierne rozpačitý dojem, aj preto knihu hodnotím ako lepší priemer.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára