utorok 10. júla 2018

RECENZIA: Dan Vyleta - Dym (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   **

" - Dym je to, čo nás spája, tisíce jemných vlákien túžob a potrieb. Už niekoľko storočí však žijeme v klamstve. Žije v ňom celý svet, no predovšetkým my tu, na našom malom ostrove, kde sme si z dymu urobili diabla. To klamstvo nás formuje - naše vzťahy, ženy k žene, muža k mužovi, určuje naše politické usporiadanie, oberá nás o možnosť zmeny." (s.456).



" - Tak veľmi by ste chceli púšťať dym? Aj keď je to zlo? -
Zamyslene prikývol. - Nie je to zlo. Je to ľudské. Dal by som za to všetko. Za hodinu dymu. - " (s.312).

Thomas Argyle a Charlie Cooper sú spolužiaci na prestížnej strednej škole, do ktorej chodievajú deti zo zámožných rodín.  Nachádzame sa vo viktoriánskom Anglicku, v ktorom dym rozhoduje o moci. Z koho vychádza, ten je považovaný za nečistého. Naopak, ten kto je bez hriechu, ten nedymí. Riaditeľom strednej školy je pán Renfrew, ktorý ukrýva tajomstvo. Moc si medzi sebou delí cirkev, šľachta a vedecká obec. Lenže je tu ešte opozičné hnutie, ktoré sa stretáva pod povrchom Londýna. Toto hnutie, zložené najmä z obyčajných ľudí, sa snaží nastoliť nový poriadok. Thomas a Charlie odchádzajú na prázdniny k Thomasovej sesternici Livii Naylorovej, na krásne vidiecke sídlo. Študenti čoskoro zistia, že do opozičného hnutia je zapojená aj Líviina matka, ktorá pozná tajomstvo zakázanej knihy. Jej nevlastný syn, Julius Spencer, je súčasne aj Thomasov a Charlieho spolužiak. No najmä silný nepriateľ. Ďalšou zaujímavou osobou, ktorá sa pohybuje po dome, je slúžka Lizzy. Coopera šokuje, keď sa dozvie, že jeho rodina je jedným z najväčších zásobovateľov tabaku v krajine. Tabak spolu s cukríkmi sú zakázaným liekom v boji proti dymu, no zároveň majú obe komodity veľmi nepriaznivé vedľajšie účinky, o ktorých je lepšie nevedieť. Ľudom, ktorí bojujú proti moci, obetavo pomáha sedliak Grendel a nepísaný vodca opozície Sebastian Aschenstedt. V tomto boji ide o všetko a víťaz môže byť len jeden.

" - Zostaneš však mojím priateľom, keď niekoho zabijem? Keď sa zmením na tú ženu pod šibenicou a budeš cítiť ako ti od mojej špiny černie srdce? - Nahnevane si odpľul, zo slín stúpal biely dym. - Hnijem. Zvnútra. Akoby mi tu rástla rakovina. - " (s.77).

Román je písaný v štýle klasického realizmu s prvkami fantasy a hororu. Najmä úvod knihy, ktorý sa odohráva na strednej škole, vyznieva zaujímavo. Časom, akoby príbeh strácal potrebné čaro a už ho nedokázal nájsť. Priznávam, chyba je čiastočne aj vo mne, keďže nie som veľkým priaznivcom tohto druhu literatúry. Takže ak máte radi atmosféru Harryho Pottera, pokojne si pridajte k záverečnému hodnoteniu jednu hviezdičku navyše. Slušný nápad nevyťažil maximum z počiatočného potenciálu a aj preto je moje hodnotenie tejto knihy také, aké je. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára