RECENZIA: Anna Franková Denník Anny Frankovej (Slovart. 2015)

HODNOTENIE:    ****                           NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Ušetrím ťa ďalších rozhovorov. Som veľmi pokojná a nič z tej hystérie sa ma netýka. Dokonca som sa už dopracovala k tomu, že ma prestalo zaujímať, či umriem alebo prežijem. Svet sa bude krútiť ďalej aj bezo mňa a ja sa predsa nemôžem vzoprieť dejinám. Nechávam to na ne a nerobím nič iné len sa učím a dúfam, že sa všetko dobre skončí." (s.204).   

Anna Franková sa skrývala v jednom z amsterdamských bytov viac ak dva roky spoločne so svojimi rodičmi a staršou sestrou Margot, až kým ich úkryt neprezradil dodnes neznámy udavač. Počas pobytu Frankovcom výrazným spôsobom pomáhali bývalý spolupracovníci, kolegovia, priatelia a známi Otta Franka, ktorý bol majiteľom firmy vyrábajúcej koreniny (Miep Giesová, pán Kleiman, pán Kugler, Bep Voskuijlová a Ján Gies). Okrem Frankovcov sa v dome skrývali aj pani a pán Daanovci so svojim synom Petrom. Neskôr sa k nim nasťahoval svojský zubár, pán Dussel. Spoločnosť im robil kocúr Miep.

Anna si počas tohto obdobia píše denník, ktorý láskavo, sama pre seba, nazýva Kitty. Pre Annu je to často krát jediný spoločník, ktorý má pre ňu pochopenie. Aj preto mu zveruje svoje najintímnejšie tajomstvá, vrátane tých sexuálnych, Anna hovorí o svojich trápeniach, túžbach, smútku, radosti, láske, názoroch na život aj na smrť. Spomína si na svojich spolužiakov, na relatívne bezstarostný život pred vstupom do úkrytu. Tým, že je v rodine najmladšia, väčšinou si ostatní vybíjajú svoju frustráciu a zlosť práve na nej. Z denníku sa dozvedáme aj o tom, ako Frankovci zvládali život v úkryte, o politickej situácii, o prenasledovaní Židov v Holandsku aj vo svete, o chvíľkovej nádeji aj neustálej beznádeji. Posledný zápis v denníku pochádza z 1. augusta 1944. O deväť dní neskôr vtrhlo do úkrytu gestapo a rodinu Frankovcov odviedlo. Meno zradcu úkrytu sa dodnes nepodarilo vypátrať. Frankovci boli deportovaní do koncentračného tábora a s výnimkou Otta Franka nikto z rodiny neprežil. 

V prvých vydaniach denníka Annin otec nezverejnil kompletnú verziu zápiskov, stránky, ktoré sa mu zdali príliš otvorené a intímne, jednoducho vyradil. Kompletné vydanie máme k dispozícii až po rokoch. Či boli do denníka spravené aj iné zásahy, ťažko povedať. V každom prípade je pozoruhodné, akým vyspelým človekom bola na svoj vek Anna Franková. Z mierne naivného a pojašeného trinásť ročného dievčaťa sa behom dvoch rokov zmenila na vyspelú, inteligentnú osobnosť s vyzretými názormi na život: "Prečo sa na vojnu vydávajú denne milióny, a na medicínu, pre umelcov, pre chudobných ľudí niet ani haliera? Prečo musia niekde ľudia trpieť hladom, kým v iných častiach sveta hnijú prebytočné potraviny? Ach, prečo sú ľudia takí hlúpi? Neverím, že túto vojnu zapríčinili len veľkí muži, vládcovia a kapitalisti. Ó nie, malý človek sa na nej tiež veľmi rád zúčastňuje, inak by predsa proti nej už dávno povstali národy! Ak raz ľudia zatúžia pustošiť, zabíjať, vraždiť a ničiť a kým celé ľudstvo, bez výnimky neprejde veľkou premenou, bude vojna trvať aj naďalej a všetko, čo sa vybudovalo, vypestovalo a vyrástlo, sa znovu zničí, aby sa potom začalo odznova!" (s.308). Prekvapujúco pokrokový je aj Annin názor na postavenie žien v spoločnosti (s.348 -349). 

Denník je po umeleckej stránke skutočne veľmi dobrý. Nechýbajú v ňom neošúchané prirovnania, zaujímavé názory na život, výborné opisy a to všetko očami mladého, dospievajúceho dievčaťa. Anna sa túžila stať novinárkou. Keď sa skončí vojna a keď sa jej podarí prežiť. Ako vieme, toto želanie sa jej nikdy nesplnilo. Je ťažké povedať, ako by sa uberal život Anny Frankovej, keby dostala šancu ďalej žiť. Meno Anna Franková sa napriek mladému odchodu autorky zapísalo do dejín nezmazateľným písmom. Bohužiaľ, ona sa to už nikdy nedozvie.