streda 4. júla 2018

PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 3


.......................

Hneď na začiatku by sme si mali ujasniť zopár vecí. Včera som ťa slušne poprosila, aby si moje fotky láskavo vymazal a prestal ich akýmkoľvek spôsobom šíriť verejne, prípadne ich komukoľvek ukazoval. Nedala som ti povolenie na to, aby si ma fotografoval, takže láskavo tie fotky okamžite vymaž z telefónu, z počítača, jednoducho odvšadiaľ, kde si ich uložil. Teraz ťa už neprosím, ale žiadam ťa o to. Ak máme spolu fungovať, musíš si uvedomiť, že medzi nami je len čisto profesionálny vzťah psychológ  - klient. Takže ma začni brať ako človeka, lekára, ktorý ti chce pomôcť. Navyše som šťastne zasnúbená, preto ma odstráň zo svojich predstáv ako objekt svojich sexuálnych túžob. Ak to nedokážeš, aspoň si to, prosím, nechaj pre seba. Aby som ti to vysvetlila prakticky, odteraz ti začínam, napriek tvojmu veku a našej predošlej dohode, opäť vykať. Bude to tak lepšie. Nechcem, aby sa jeden z nás dostal do problémov. Alebo nedajbože obaja. Budem však veľmi rada, keď aj naďalej budeme pokračovať v doterajšej terapii, no pod podmienkou, že budete akceptovať isté pravidlá. Rozumieme si? Čoraz viac vo mne dozrieva pocit, že každodenné osobné stretnutia by boli pre Vás vhodnejšie a začínam ľutovať, že som Vám ponúkla alternatívny návrh terapie prostredníctvom elektronického denníku.  Zatiaľ to necháme tak, ale ak sa to v dohľadnom čase nezlepší, opäť sa vrátime k ambulantnému spôsobu liečby prostredníctvom pravidelných osobných stretnutí. Samozrejme, že aj naďalej ma zaujímajú Vaše momentálne pocity, Váš aktuálny zdravotný stav, ako sa cítite, o čom premýšľate a ako trávite voľné dni. Nepremýšľali ste nad tým, že by ste sa, prípadne, pozreli po nejakej letnej brigáde? Možno by Vám neostávalo toľko času na zložité myšlienky. Čo myslíte? Očakávam Vašu skorú odpoveď.

S pozdravom Mgr. Simona Náhliková

...........................

„Vážená pani doktorka. Alebo slečna doktorka. Vyberte si. Pozorne som si niekoľkokrát prečítal Váš mail a musím sa priznať, nevychádzam z údivu. Prepáčte, bez urážky, ale to kto Vám akože vystavil diplom z psychológie? Začínate svoj mail direktívnym úvodom, potom ma zase prosíte, aby som Vás láskavo vynechal zo svojich sexuálnych predstáv, nadiktujete si  podmienky a v závere sa spýtate na môj zdravotný a neviem aký stav? To Vám mám akože veriť, že máte o mňa, ako o klienta alebo pacienta (vyberte si) úprimný záujem? Kecy, žvásty, sračičky starej babičky. Začínam sa vážne zamýšľať nad tým, kto z nás v skutočnosti potrebuje pomoc.
Pokiaľ ide o tie fotky, som ochotný to nechať tak. A ešte raz sa ospravedlňujem, že ste sa kvôli nim tak vytočili. To, že Vás vymažem zo svojich sexuálnych predstáv, to Vám sľúbiť nemôžem a rovnako Vám nemôžem sľúbiť ani to, že nebudem s vami o nich hovoriť, lebo čo ak nejakým spôsobom súvisia s terapiou a celým týmto procesom? Sú súčasťou môjho podvedomia, čiže ich stopercentne ovplyvniť nedokážem.  Ale to, ako odborníčka, s magisterským titulom, určite viete. Ak ste sa rozhodli mi vykať, to neovplyvním. Je to len na Vás.  To ostatné je v pohode. Chcem tým povedať, že nemám s tými podmienkami problém.
Takže prejdime rovno k včerajšku. Doobeda som bol zaniesť knihy do knižnice a potom som asi hodinu sedel pri fontáne, kde som pozoroval náhodné okoloidúce a myslel som na to, ako ich šukám v rôznych polohách a na rozličných miestach. Leto je v tomto fakt husté. Tie krátke sukne, šaty, obtiahnuté legíny, úzke kraťasy, vysoké opätky, človeku sa z toho normálne točí hlava. Musel som si odskočiť do neďalekého parku, aby som si to tam narýchlo spravil. Myslel som pri tom na Vás ako sa v kancelárii prstujete v tej krátkej čiernej obtiahnutej sukni, čo ste mali oblečenú na našom poslednom stretnutí. Pri tej predstave som bol do minúty hotový. Na Vašu radu som sa bol v pracovnej agentúre pozrieť po nejakých brigádach, ale nič normálne neponúkali. Kika sa niekde celý deň flákala s tým svojim frajerom, tak som mal dom iba pre seba. Pustil som sa do jednej poviedky, v ktorej prežijú poslední ľudia na Zemi, no nevedia či svet skutočne zanikol alebo sú len súčasťou nejakej trápnej reality show, počítačovej hry alebo na nich testujú nejaké svinstvo. Jasné, že je to plné sexu a násilia, čo iné by ste od sedemnásťročného tínedžera očakávali. Proste kravina. Potom som si Vás predstavil ako komiksovú hrdinku v tesnom kostýme a zase mi poriadne stál. Hrozné. Otec sa vrátil domov o nejakej pol štvrtej, bol ešte v stávkovej kancelárii. Jasné, že nič nevyhral, veď ako vždy, ale pre neho je to skôr forma relaxu než zárobok. Terapia po náročnom dni v práci. Chápete.
Mama sa vrátila niečo po piatej. Unavene položila tašky s nákupom, s tatkom si vymenili letmý bozk, potom prišli na rad klasické otázky, po ktorých nasledujú jednoslovné odpovede. Kika prišla domov až niečo po polnoci, začo si zlízla od našich poriadnu hubovú polievku. Navyše bola aj mierne pripitá. Dostala týždeň zaracha. Blbé. Keďže sa s tým nedokázala zmieriť a skákala do mami ako pitbull do zlodeja alebo ako hovorí môj otec: „Skáčeš do matky ako vylúčený hráč do rozhodcu“, komisia, ktorá sa skladá z jediného člena a tým je moja mama (hoci otec si naivne myslí, že aj on je jej súčasťou) pridala za odvrávanie ďalší týždeň navyše. Ako bonus.
No a potom sa stalo niečo, za čo sa dosť hanbím, no na druhej strane ma to aj dosť vzrušuje. Dlho som váhal, či Vám o tom napíšem, no nakoniec som sa rozhodol, že tak učiním. Snáď ma nezavriete rovno na izolačku. Ide o to, že večer som šiel za Kikou, lebo som videl, aká je po rozhovore s našimi vytočená. Chcel som zaklopať na dvere, ale boli poodchýlené. Tak som len tak nakukol a moja ségra tam proste ležala a robila si to rukou. Nevedel som, čo mám v tej chvíli robiť. Keby som sa ozval, dostal by som ju do trápnej situácie, tak som tam pár minút len ticho sedel a snažil som sa ju, po celý ten čas, čo som tam bol, nevnímať ako svoju mladšiu ségru, ale proste ako nejakú cudziu babu a musel som uznať, že už chápem chalanov, prečo na ňu tak neskutočne berú. Fakt je bohovsky sexi. Teda nikdy by som s ňou nič neriešil, to príde zvrátené dokonca aj mne (a to už je čo povedať), ale predstavil som si, ako sa mazná s vami vo vašej kancelárii, vážená pani (slečna) doktorka, a to ma teda riadne vzrušilo. Privrel som oči a mal som to pred sebou ako pohyblivý obrázok. Vášnivo sa bozkávate a lížete nahé na vašom pracovnom stole v kancelárii. Ona má obuté biele plátenky a vy tie krásne červené lodičky. Och. Ani netušíte, ako skvelo sa mi v noci zaspávalo...

PS: Musíte mi to prepáčiť, ale inak sa nedalo. Posielam Vám tajnú fotku svojej ségry. Čo na ňu poviete? Buďte prosím úprimná. Som zvedavý na Vašu odpoveď.

s pozdravom Dominik                                                         
                                            
                                                                  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára