DEŇ 3
.......................
Hneď na začiatku by sme si mali
ujasniť zopár vecí. Včera som ťa slušne poprosila, aby si moje fotky láskavo
vymazal a prestal ich akýmkoľvek spôsobom šíriť verejne, prípadne ich
komukoľvek ukazoval. Nedala som ti povolenie na to, aby si ma fotografoval,
takže láskavo tie fotky okamžite vymaž z telefónu, z počítača,
jednoducho odvšadiaľ, kde si ich uložil. Teraz ťa už neprosím, ale žiadam ťa o to.
Ak máme spolu fungovať, musíš si uvedomiť, že medzi nami je len čisto
profesionálny vzťah psychológ - klient.
Takže ma začni brať ako človeka, lekára, ktorý ti chce pomôcť. Navyše som šťastne
zasnúbená, preto ma odstráň zo svojich predstáv ako objekt svojich sexuálnych
túžob. Ak to nedokážeš, aspoň si to, prosím, nechaj pre seba. Aby som ti to
vysvetlila prakticky, odteraz ti začínam, napriek tvojmu veku a našej predošlej
dohode, opäť vykať. Bude to tak lepšie. Nechcem, aby sa jeden z nás dostal
do problémov. Alebo nedajbože obaja. Budem však veľmi rada, keď aj naďalej
budeme pokračovať v doterajšej terapii, no pod podmienkou, že budete
akceptovať isté pravidlá. Rozumieme si? Čoraz viac vo mne dozrieva pocit, že
každodenné osobné stretnutia by boli pre Vás vhodnejšie a začínam ľutovať, že
som Vám ponúkla alternatívny návrh terapie prostredníctvom elektronického
denníku. Zatiaľ to necháme tak, ale ak
sa to v dohľadnom čase nezlepší, opäť sa vrátime k ambulantnému spôsobu
liečby prostredníctvom pravidelných osobných stretnutí. Samozrejme, že aj naďalej
ma zaujímajú Vaše momentálne pocity, Váš aktuálny zdravotný stav, ako sa cítite,
o čom premýšľate a ako trávite voľné dni. Nepremýšľali ste nad tým,
že by ste sa, prípadne, pozreli po nejakej letnej brigáde? Možno by Vám
neostávalo toľko času na zložité myšlienky. Čo myslíte? Očakávam Vašu skorú
odpoveď.
S pozdravom Mgr. Simona Náhliková
...........................
„Vážená pani
doktorka. Alebo slečna doktorka. Vyberte si. Pozorne som si niekoľkokrát
prečítal Váš mail a musím sa priznať, nevychádzam z údivu. Prepáčte,
bez urážky, ale to kto Vám akože vystavil diplom z psychológie? Začínate
svoj mail direktívnym úvodom, potom ma zase prosíte, aby som Vás láskavo
vynechal zo svojich sexuálnych predstáv, nadiktujete si podmienky a v závere sa spýtate na
môj zdravotný a neviem aký stav? To Vám mám akože veriť, že máte o mňa,
ako o klienta alebo pacienta (vyberte si) úprimný záujem? Kecy, žvásty,
sračičky starej babičky. Začínam sa vážne zamýšľať nad tým, kto z nás v skutočnosti
potrebuje pomoc.
Pokiaľ ide o tie
fotky, som ochotný to nechať tak. A ešte raz sa ospravedlňujem, že ste sa
kvôli nim tak vytočili. To, že Vás vymažem zo svojich sexuálnych predstáv, to
Vám sľúbiť nemôžem a rovnako Vám nemôžem sľúbiť ani to, že nebudem s vami
o nich hovoriť, lebo čo ak nejakým spôsobom súvisia s terapiou a celým
týmto procesom? Sú súčasťou môjho podvedomia, čiže ich stopercentne ovplyvniť
nedokážem. Ale to, ako odborníčka, s magisterským
titulom, určite viete. Ak ste sa rozhodli mi vykať, to neovplyvním. Je to len
na Vás. To ostatné je v pohode.
Chcem tým povedať, že nemám s tými podmienkami problém.
Takže
prejdime rovno k včerajšku. Doobeda som bol zaniesť knihy do knižnice a potom
som asi hodinu sedel pri fontáne, kde som pozoroval náhodné okoloidúce a myslel
som na to, ako ich šukám v rôznych polohách a na rozličných miestach.
Leto je v tomto fakt husté. Tie krátke sukne, šaty, obtiahnuté legíny,
úzke kraťasy, vysoké opätky, človeku sa z toho normálne točí hlava. Musel som
si odskočiť do neďalekého parku, aby som si to tam narýchlo spravil. Myslel som
pri tom na Vás ako sa v kancelárii prstujete v tej krátkej čiernej
obtiahnutej sukni, čo ste mali oblečenú na našom poslednom stretnutí. Pri tej
predstave som bol do minúty hotový. Na Vašu radu som sa bol v pracovnej agentúre
pozrieť po nejakých brigádach, ale nič normálne neponúkali. Kika sa niekde celý deň flákala s tým
svojim frajerom, tak som mal dom iba pre seba. Pustil som sa do jednej
poviedky, v ktorej prežijú poslední ľudia na Zemi, no nevedia či svet
skutočne zanikol alebo sú len súčasťou nejakej trápnej reality show,
počítačovej hry alebo na nich testujú nejaké svinstvo. Jasné, že je to plné
sexu a násilia, čo iné by ste od sedemnásťročného tínedžera očakávali.
Proste kravina. Potom som si Vás predstavil ako komiksovú hrdinku v tesnom
kostýme a zase mi poriadne stál. Hrozné. Otec sa vrátil domov o nejakej
pol štvrtej, bol ešte v stávkovej kancelárii. Jasné, že nič nevyhral, veď
ako vždy, ale pre neho je to skôr forma relaxu než zárobok. Terapia po náročnom
dni v práci. Chápete.
Mama sa
vrátila niečo po piatej. Unavene položila tašky s nákupom, s tatkom si
vymenili letmý bozk, potom prišli na rad klasické otázky, po ktorých nasledujú
jednoslovné odpovede. Kika prišla
domov až niečo po polnoci, začo si zlízla od našich poriadnu hubovú polievku.
Navyše bola aj mierne pripitá. Dostala týždeň zaracha. Blbé. Keďže sa s tým
nedokázala zmieriť a skákala do mami ako pitbull do zlodeja alebo ako
hovorí môj otec: „Skáčeš do matky ako
vylúčený hráč do rozhodcu“, komisia, ktorá sa skladá z jediného člena a tým
je moja mama (hoci otec si naivne myslí, že aj on je jej súčasťou) pridala za
odvrávanie ďalší týždeň navyše. Ako bonus.
No a potom
sa stalo niečo, za čo sa dosť hanbím, no na druhej strane ma to aj dosť vzrušuje.
Dlho som váhal, či Vám o tom napíšem, no nakoniec som sa rozhodol, že tak
učiním. Snáď ma nezavriete rovno na izolačku. Ide o to, že večer som šiel
za Kikou, lebo som videl, aká je po
rozhovore s našimi vytočená. Chcel som zaklopať na dvere, ale boli
poodchýlené. Tak som len tak nakukol a moja ségra tam proste ležala a robila
si to rukou. Nevedel som, čo mám v tej chvíli robiť. Keby som sa ozval,
dostal by som ju do trápnej situácie, tak som tam pár minút len ticho sedel a snažil
som sa ju, po celý ten čas, čo som tam bol, nevnímať ako svoju mladšiu ségru,
ale proste ako nejakú cudziu babu a musel som uznať, že už chápem
chalanov, prečo na ňu tak neskutočne berú. Fakt je bohovsky sexi. Teda nikdy by
som s ňou nič neriešil, to príde zvrátené dokonca aj mne (a to už je čo povedať),
ale predstavil som si, ako sa mazná s vami vo vašej kancelárii, vážená
pani (slečna) doktorka, a to ma teda riadne vzrušilo. Privrel som oči a mal
som to pred sebou ako pohyblivý obrázok. Vášnivo sa bozkávate a lížete nahé na
vašom pracovnom stole v kancelárii. Ona má obuté biele plátenky a vy tie
krásne červené lodičky. Och. Ani netušíte, ako skvelo sa mi v noci zaspávalo...
PS: Musíte
mi to prepáčiť, ale inak sa nedalo. Posielam Vám tajnú fotku svojej ségry. Čo
na ňu poviete? Buďte prosím úprimná. Som zvedavý na Vašu odpoveď.
s pozdravom
Dominik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára