HODNOTENIE: *****
"Bola som Mengeleho dievča, pokusný materiál, prežila som štyri koncentráky, zorganizovala útek, pešo prešla stovky kilometrov, aby som sa vrátila domov, našla stratenú lásku, ktorú som za jednu noc opustila a žila v meste, kde ma už nikto nechcel vidieť" (s.63).
Čítal som viacej kníh s tematikou koncentračných táborov. Niektoré z nich vyrážali dych, iné sa snažili na tragickej kapitole dejín iba zarobiť. Na najvyššom stupienku stále tróni Vrbov úžasný román Utiekol som z Osvienčimu, zaujímavá je aj kniha Odsúdení prežiť, Čo Dante nevidel alebo Žena bez čísla.
Mengeleho dievča som si kúpil na tohtoročnej bibliotéke a veľmi som sa na ňu tešil. Ako to dopadlo?
Viola Sternová je obyčajné židovské dievča, ktoré býva spoločne so svojimi bratmi Jurajom a Alexom na juhu Slovenska - v Lučenci. Jej otec pracuje vo firme 1. trenčianska borovičková spoločnosť a mama je ženou v domácnosti. Rodina Sternovcov je úplne bežnou rodinou, klasická stredná vrstva, nie sú ani ortodoxnými židmi. Rozprávajú maďarsky aj slovensky.
Píše sa rok 1938. Viola chodí do školy, stará sa o svojho psíka Bundžiho, pomáha mame, klebetí s kamarátkami a hlavne sa mení z dievčaťa na ženu. A práve vtedy sa vracia z pražských štúdií dvadsaťtri ročný Artur Markovics, švihácky nádejný právnik, ktorý sa do Violy bláznivo zamiluje a ona jeho city opätuje. Dnes už nikto nevie odpovedať na otázku, ako by vyzeral Violin život, keby udalosti nenabrali taký rýchly a nečakaný spád. Lučenec bol pričlenený spoločne s ďalšími slovenskými mestami k Maďarsku a protižidovské zákony maďarská vláda postupne pritvrdzovala. Napriek tomu Sternovci žili až do začiatku 40-tych rokov v relatívnom bezpečí. Potom nastal zlom. Zo židovského geta, kam bola sústredená väčšina židov, odišli Violiny bratia na nútené práce do Nemecka. V roku 1944 nastupuje do jedného z preplnených vozňov aj Viola spoločne so svojimi rodičmi, aby ich nasmerovali na najhoršie miesto pod slnkom, priamo do pozemského pekla. Ich vlak totiž zastaví na konečnej stanici Auschwitz - Birkenau. Violiny rodičia umierajú v plynovej komore už pár hodín po príchode do tábora. Viola má šťastie v nešťastí, keďže sa stáva jednou z Mengeleho pokusných hračiek, akýmsi bezvýznamným lekárskym materiálom. V jednom z barakov stretáva ženu menom Anna, ktorá ju zasvätí do bežného života v tábore smrti. Aj vďaka nej Viola dokáže tie tri šialené mesiace ako zázrakom prežiť.
Keď budete čítať o neľudských lekárskych pokusoch, ktoré vykonával doktor Mengele na väzňoch, budete mať pocit, že zvrátenosť niektorých chorých mozgov nepozná hranice a ich fantáziu by im závidel aj samotný diabol. Po troch mesiacoch sa Viola zhodou šťastných okolností dostáva do tábora Ravensbruck, v ktorom strávi zhruba tri týždne. Viac ako pol roka Viola prežije v pracovnom tábore Buchenwald, kde spolu s ostatnými väzenkyňami opravujú poškodené káble pre firmu Siemens. Potom konečne príde šanca na riskantný útek a vytúžený návrat do Lučenca, ktorý však zďaleka nie je idylický.
Veľmi silný román, ktorý vo mne vyvolal rovnaké zimomriavky ako veľká filmová dráma. Viola Sternová nič neskrýva, niektoré opisy koncentračného tábora vás takmer omráčia: "-Rozhliadni sa - povedala a rukou opísala veľký polkruh. -Toto je Birkenau. Alebo po poľsky Brzezinka. Nazývajú to síce pracovný láger, ale nemýľ si to s tým, že tu máme akože usilovne pracovať a oni nám za to dajú najesť.Pracovný je v dvoch významoch -my sa tu máme upracovať na smrť sami, alebo je ich prácou nás zabiť. V komore alebo v tamtej budove, kde robia pokusy na ľuďoch, -ukázala na neďaleký barak" (s.203).
Príjemný život v Lučenci v roku 1938 a táborové peklo, ktoré zažíva Viola o šesť rokov neskôr na vlastnej koži, to je ako porovnávať prechádzku rajskou záhradou a varenie sa v pekelnom ohni.
Knihu sfúknete na jeden nádych, počas jej čítania budete mať pocit, akoby ste sa ocitli uprostred filmu a musím spomenúť aj záver, ktorý je veľmi emotívny (našťastie nie umelo). Ak ste doteraz váhali, čí si román kúpiť, potom odpovedám jednoznačne ÁNO!
Sternovej Mengeleho dievča je Vrbov Utiekol som z Osvienčimu, očami ženy. Úžasná a veľmi potrebná literatúra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára