RECENZIA: Brian Conaghan - Když pan Pes kousne

HODNOTENIE:   ****

"Prosím, ať nevyběhne pan Pes, prosím ať nevyběhne pan Pes, opakoval jsem to pořád dokola. A hádejte, co se stalo? Vyběhnul pan Pes. Přesne ta situace, který náš telocvikář  pan učitel Comeford říkal Zákon schválnosti. Vždycky si založil ruce na boky, zvednul oči k nebi a utrousil: -zatracenej zákon schválnosti -, když jsme hráli venku fotbal a začalo pršet, nebo když jsme dělali v tělocvičně kotrmelce a venku chcípali ptáci vedrem..." (s.44). 

Dylan Mint je šestnásťročný tínedžer, ktorý trpí tourettovým syndrómom, čo znamená, že sa musí kontrolovať, aby nezačal na verejnosti používať počas rozhovoru najväčšie vulgarizmy, ktoré mu sadajú na jazyk takmer automaticky. Aj preto navštevuje špeciálnu strednú školu pre študentov s rôznym mentálnym a zdravotným postihnutím v škótskom Drumhille. Dylan miluje futbal (je aj členom školského futbalového tímu) a mozog si trénuje rôznymi slovnými prešmyčkami. Neraz je terčom šikany zo strany študentov z "normálnej školy". Píše listy otcovi, ktorý ako profesionálny vojak slúži v nejakej nebezpečnej misii v Iraku alebo Afganistane. Jeho jediným kamošom je Amir, pakistánsky chlapec trpiaci autizmom. Dylan je šialene zamilovaný do dievčaťa menom Michelle Malloyová, ktorá má postihnutú nohu a je to krásna rebelka. Podobne ako väčšina tínedžerov, aj Dylan vedie so svojou mamou takú malú osobnú vojnu, v ktorej sa snaží jeden aj druhý posilniť si svoju pozíciu. Všetko sa končí vo chvíli, keď si Dylan vypočuje rozhovor medzi svojou mamou a lekárom, z ktorého vyrozumie, že mu ostáva už len pár mesiacov života. A do toho si jeho matka narazí milenca, akéhosi taxikára , ktorý drzo parkuje na mieste jeho otca, ktorý je pre Dylana hrdinom. 
Dylant Mint cíti, že je najvyšší čas spísať si zoznam činností, ktoré bude chcieť uskutočniť, kým odtiaľto navždy odíde...

Skvelá kniha, s výborným príbehom a výnimočne vykreslenými postavami. Čierny humor, ktorý určite nie je pre každého, no mne trafil na strunu. A zvlášť musím vyzdvihnúť perfektný preklad a slangový jazyk, ktorý priam spieva: "- Hmm... Možná jsi trochu retardovanej. Ale ne tak moc, abys byl magor, to vubec, jen docela maličko, a občas krapet koktáš, ale jen když jsi smutnej.
-Ty seš t-t-teda fakt kámoš jako hrom, člověče-" (s.57). 
Čakal som dokonalé vyvrcholenie, ktoré vo mne zanechá zimomriavky a jemné vnútorné chvenie na záver, no to bohužiaľ neprišlo v takej intenzite, po akej som prahol. A to je asi jediné menšie mínus tejto, inak takmer 100 percentnej knihy.