HODNOTENIE: ****
"- Jste snad panbuh osobně?
Baumann sebou znatelně trhne, pak se pronikavě rozesměje. -Úžasné! - zvolá a znovu ho přemuže záchvat smíchu. Po tvářích mu stékají slzy. -Trefil jste hřebíček na hlavičku, doktore Jakobi. Skutečně jsem to já -" (s.45).
Predstavte si, že neprežívate práve najlepšie obdobie v živote, keď niekto nečakane zaklope na vaše dvere. A ten niekto je samotný Boh, ktorý vás prosí o pomoc. Tak niečo podobné prežíva Jakob Jakobi, psychiater v stredných rokoch, ktorý sa len nedávno rozišiel s manželkou Ellen. Navyše jej milenec, profesionálny boxer, mu v záchvate žiarlivosti rozmláti nos.
V nemocnici sa Jakob zoznámi s Abelom Baumannom, cirkusovým klaunom, ktorý o sebe tvrdí, že je Boh a potrebuje jeho pomoc, lebo je v koncoch: "Možná mi pomuže muj poslední pacient. Koneckoncu se považuje za samotného Boha" (s.63).
Od toho dňa sa vedecký pracovník a muž, ktorý o sebe tvrdí, že je Boh, stretávajú pravidelne. Ich dialógy mi veľmi pripomínajú rozhovory Martina a Smrtonosa z vynikajúceho románu Sebastiana Niedlicha -Smrť a iné okamihy môjho života ( v októbrovej recenzii). Abel Baumann však nie je Jakobov jediný problém. Okrem toho sa musí naučiť vychádzať so svojou matkou (jeho vzťah pripomína vzťah Charlieho Harpera s matkou Evelyn, z výborného sitcomu Dva a pol chlapa) a vyriešiť problém svojho brata Jonasa, ktorý spreneverí tri miliardy eur a ide po ňom polícia. Navyše Jonasova tehotná milenka premýšľa nad samovraždou...
Pokiaľ ste mali otázky na Boha napr. Aký má život zmysel? Prečo je na svete nespravodlivosť? Kam kráčame? Ako by vyzeral svet, keby sme sa nenarodili? A mnoho iných otázok, Abel Baumann vám ich postupne zodpovie. A či je skutočne Bohom alebo len psychicky narušeným pacientom, si nechám samozrejme pre seba. "- No... Možná je lepší být šťastným klaunem než nešťastným Bohem, - premýšlím nahlas -" (s.100)
V každom prípade veľmi zaujímavý a inšpiratívny príbeh, ktorý vás donúti k zamysleniu, no nemoralizuje, dokáže pobaviť, je plný obrazných pomenovaní a kladie si občas aj náročnejšie filozofické otázky: "Terapeut je vuči neurózám imunní stejně málo jako zubař proti kazum. Přičemž tohle přirovnání pokulhává, protože zub vás obvykle přestane bolet po několika dnech, zatímco neurotické manželství muže klidně trvat třeba sedm let" (s. 25).
Musím sa priznať, že (Boha?) akým je Abel Baumann, ktorý si rád upije z whiski, občas vyskúša aj hazard, má veľa nedostatkov, ale je veľmi príjemným spoločníkom, by som bral všetkými desiatimi.
"Kdybych to umněl, modlil bych se. Ale ke komu? Do dnešního dne jsem byl nevěřící, který měl vedle sebe Boha. A teď jsem věřící bez Boha" (s.270).
"V mene Otca i Syna i Ducha Abela Baumanna, amen"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára