RECENZIA: Fredrik Backman - Muž menom Ove (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:  ****

Na tento román som počul samé superlatívy, aj preto boli moje očakávania dosť vysoké. Ako to teda dopadlo?

"Každý človek má svoju úlohu, plní nejakú funkciu. Jemu nikto nemôže vyčítať, že si ju nesplnil. Vždy robil to, čo od neho spoločnosť vyžadovala. Chodil do práce, nikdy nebol chorý, oženil sa, splatil dlhy, odvádzal dane, bol usilovný a jazdil na poriadnom aute. A ako sa mu za to spoločnosť odvďačila? Prišla k nemu do kancelárie a poslala ho domov. Tak to bolo. A raz v pondelok už nemal nijakú úlohu a nikto ho nepotreboval" (s.261). 

Ove je dôchodca žijúci na predmestí bežného švédskeho mesta. Nedávno mu umrela žena, s ktorou prežil takmer štyridsať rokov. Tým pre neho život stráca zmysel. Túži sa s ňou čo najskôr stretnúť. Jeho pokusy o samovraždu narušujú otravní susedia, túlavý kocúr a úrady. Ove žil celý život podľa pravidiel, zákonov a predpisov, ktoré boli pre neho posvätné. Aj preto nedokáže pochopiť, prečo všetci ostatní žijú inak. A tak denne vykračuje pomedzi domy a kontroluje, či zase raz niekto neporušil pravidlá. Svojou povahou si znepriatelil takmer všetkých obyvateľov predmestia s výnimkou mladej pakistanskej rodiny, tlstého ajťáka Jimmiho, pubertiaka, čo nevie opravovať bicykle a miestnej novinárky, ktorá túži napísať príbeh o jeho hrdinstve. 
Pre Oveho sú charakteristické tri veci -večná nespokojnosť, jeho saab a každodenné rituály: "V živote každého muža nastane okamih, keď sa musí rozhodnúť, akým človekom sa chce stať" (s.118). Aby sme pochopili jeho správanie, musíme nazrieť hlboko do minulosti, v ktorej to všetko začalo...

Backman napísal román, ktorý si získal milióny čitateľov po celom svete. Má svojského hrdinu, zaujímavé vedľajšie postavy, príjemné prostredie, výborný jazyk a trefný humor, ktorý vás donúti neraz sa nahlas zasmiať: "Tak sa stalo, že v to ráno sa kocúr, alergik s nadváhou, teploš a muž menom Ove spolu vydali na rannú kontrolu štvrte. Ove sa len pozeral, ako v rade kráčajú na parkovisko, a usúdil, že v tejto chvíli pravdepodobne vytvoril občiansku hliadku, ktorá môže vyvolávať hocičo, len nie rešpekt" (s.283). 
 V každom prípade k tomu, aby tento román získal prívlastok VÝNIMOČNÝ, mu chýba istá dávka niečoho, čo vás donúti premýšľať nad príbehom aj dlhšiu dobu po prečítaní, aby vo vás postupne doznieval. Bez toho je to "len" skvelo napísaný príbeh, ktorý po čase vyšumí do neznáma.