HODNOTENIE: ***
"Dozvedeli sme sa, že selekcia znamená výber väzňov do plynových komôr, že stratiť okuliare znamená smrť, že zubná kefka je poklad, že citrón alebo mrkva je zázrak, že sa rôzne veci dajú získať len životu nebezpečnou krádežou, lágrovým slangom nazývanou "organizovanie".
V rámci absurdnej každodennej možnosti smrti bolo nebezpečné: byť starší, starý alebo mať menej ako štrnásť rokov, ochorieť, byť v druhom stave, stotožniť sa s predstavou, ktorú mali o nás naši kati, a tak stratiť sebaúctu, nádej a vôľu prežiť." (s.218).
Iboja s narodila vo Vrbovom, neskôr sa spolu so súrodencami (Lilou, Ernestom, Grétkou, Dalmou) a s rodičmi presťahovali do maličkej obce Podivín. Významná časť jej spomienok je previazaná s Liptovským Mikulášom (vtedy ešte Liptovským Svätým Mikulášom).
Pred vznikom Slovenskej republiky a ešte pár mesiacov po jej vyhlásení viedla Iboja život, ktorý sa ničím nelíšil od života jej rovesníkov/čok. Chodila do školy, obzerala sa za chlapcami, čítala knihy a objavovala krásy života.
V roku 1942 začala byť situácia neúnosná. Otec dá Iboji peniaze, aby podplatila úradníka a vybavila si cestovné povolenie do Maďarska, v ktorom bola situácia židov ešte relatívne bezpečná. Keď všetko prebehne podľa plánu, Iboja a jej mladšie sestry Lila a Dalma odchádzajú za príbuznými do Budapešti. Ich cesta sa však komplikuje. Všade naokolo sa pohybujú pohraničiari, donášači a prisluhovači fašistického režimu. Neraz skončia všetky tri za mrežami. Niektorí ľudia im nezištne pomôžu, iní ich podrazia. Zatiaľ čo Dalma sa vracia na Liptov, kde prečká vojnu v relatívnom bezpečí v jednom z horských hotelov a po vojne vyštuduje herectvo na vysokej škole v Bratislave, Iboja s Lilou sú deportované do Osvienčimu. Istý čas strávia v Birkenau, v likvidačnom tábore, neskôr sa zhodou šťastných okolností (lebo bez šťastia to vtedy nešlo) ocitli v Rajku, v tábore, ktorý bol filiálkou Osvienčimu. Tábor Rajka bol rozdelený na dve časti. Tá prvá sa nazývala záhradníctvo (tvorili ho väzni z celej Európy, kvalifikovaní odborníci na biológiu, botaniku, chémiu, špičkoví inžinieri a kresliči) a druhá časť, nazývaná Pflanzenzucht, kde sa snažili nemeckí odborníci za pomoci väzňov vyrobiť z rastliny podobnej púpave, náhradnú gumu. A práve v tejto časti tábora pracovali aj Iboja a jej sestra Lila. Lepšie podmienky väzňov v Pflanzenzucht, v porovnaní s Birkenau, zachránili v konečnom dôsledku dievčatám život.
Keď sa blížil koniec vojny a obom bojujúcim stranám bolo jasné, že je len otázkou času, kedy Nemecko kapituluje, väzni boli z koncentračných táborov hnaní ako psy na pochod smrti. Iboja a Lila sú deportované do Rovensbrucku a odtiaľ pod hrozbou namierených zbraní spoločne so stovkami iných väzenkýň kráčajú, nevediac kam. Tie čo nevládzu, sú namieste popravené, sú však aj také, hoci ich nie je veľa, ktorým sa podarí ujsť. Medzi tými šťastnejšími sa ocitnú aj Iboja s Lilou. Červená armáda je už na dohľad. Ibaže ani sovietski vojaci sa nesprávajú zakaždým len ako vzorní osloboditelia, čo na vlastnej koži pocítia aj obe sestry. Napriek zmiešaným skúsenostiam s červenou armádou má Iboja zakorenené hrôzy koncentračného tábora tak hlboko, že ešte roky po vojne (a najmä počas vysokoškolských štúdii) sympatizuje s myšlienkami komunizmu, Lenina, Marxa a Engelsa.
Návrat sestier do Liptovského Svätého Mikuláša vyvolá v občanoch Liptova zmiešané pocity, s čím sa budú musieť dievčatá vyrovnať.
Ďalšie osudy zavejú autorku tohto historicko dokumentárneho románu na sever Európy - do Dánska, kam sa vydá a stane sa uznávanou novinárkou, spisovateľkou a prekladateľkou českých a slovenských autorov. S rodným Slovenskom aj napriek mnohým prekážkam nikdy nepreruší kontakt a váži si ju aj Dánsko, ktoré ju zapíše do encyklopédie najvýznamnejších osobností, ktorí pozdvihli dánske kráľovstvo.
Román Moruša je na rozdiel od Vrbovho - Utiekol som z Osvienčimu alebo Fischerovej -Mengeleho dievčaťa viac opisný a nemá taký dynamický spád. Rozdelený je na štyri knihy, pričom každá z nich opisuje istú etapu Ibojinho života.
Autorka venuje priestor historickým udalostiam, ľuďom a atmosfére doby. Kniha mnou neotriasla natoľko ako vyššie spomínané romány, v každom prípade rozhodne stojí za prečítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára