"Po pár metroch som zastal a snažil som sa nabrať dych. Zdvihol som hlavu. "Materská škola" prečítal som nápis na nízkej budove a šťastne som sa pousmial. "Malé deti, tie ma ako jediné nikdy nesklamali" Potiahol som kľučku na vchodových dverách a vošiel som dnu. Všetky hlavy sa natočili mojim smerom a nevinné detské očká si kládli mnoho vnútorných otázok. Mŕtve ticho prerušil podobne ako v rozprávke o cisárových nových šatách piskľavý chlapčenský hlások.
-Mikuláš je špinavý -
-A otrhaný- doplnilo chlapčeka kučeravé dievčatko. Ostatné deti sa začali nahlas smiať. Aby som situáciu aspoň trochu zachránil, vysypal som vrece so sladkosťami.
-Toto sú nejaké sladkosti? A kde máš kinder vajce?-
-Kde máš milku?-
-Kde máš kinder bueno? -
Otázky pribúdali a ja som len streotypne opakoval tú istú vetu stále dookola: "Ale deti, ja prinášam lásku. Prinášam radosť. Prinášam nádej."
Hodnú chvíľu sme obaja mlčali.
"A tak som teraz tu" uzavrel svoje rozprávanie Mikuláš a prisunul mi prázdny pohár bližšie, aby som mu doň dolial whiski.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára