RECENZIA: Robert Galbraith - Hodvábnik (Plus, 2015)

HODNOTENIE ****

" -Priadka morušová, čiže hodvábnik. A vieš čo? Vždy som si myslela, že tká pavučiny ako pavúk, ale tušíš, ako sa z neho v skutočnosti získava hodváb? -
  -Netuším.-
  -Uvaria ho -, odvetila Robin. -Uvaria ho zaživa, aby nepoškodil zámotok, keď bude liezť von. Práve zámotky sú z hodvábu. Nič príjemné, že? -" (s.46).    

Detektív so zvláštnym menom Cormoran Strik rieši svoj druhý slávny prípad. Tentoraz ide o známeho spisovateľa Owena Quina, autora románu Hodvábnik, ktorý je už niekoľko dní nezvestný. Zmiznutie autora viacerých kontroverzných románov nahlási jeho žena Leonore, ktorá sa stará o ich spoločnú mentálne postihnutú dcéru Orlando. Strik nie je práve ukážkovým prototypom detektíva. Je mohutný, má rád dobré jedlo a alkohol, veľa toho nenaspí, často chodí zarastený a ošumelý. Kedysi pracoval v špeciálnej jednotke v Afganistane, kde prišiel počas jednej misie o časť nohy. Má nevyberaný slovník, je potomkom slávnej rockovej hviezdy a nedávno ho opustila dlhoročná priateľka, ktorej ostáva len pár posledných dní do svadby s novým partnerom. Oporou Cormorana Strika je jeho šarmantná asistentka Robin Ellacottová, ktorá má v súkromí starosti so snúbencom, no na svojho nového šéfa nedá dopustiť. 

Keď zhruba po dvoch týždňoch nájdu zohavenú mŕtvolu Owena Quina, medzi podozrivými sa ocitnú viacerí spisovatelia, knižní vydavatelia, agenti spisovateľov a lukratívne milenky. Prezradím, že meno nebude nejako zvlášť šokujúce, ale spôsob, akým vrah svoj brutálny čin vykonal , aby vzápätí zahladil všetky stopy, nemá chybu. Z vraždy, ktorá s románom Hodvábnik priamo súvisí, je podozrivých hneď niekoľko postáv. A je len na Strikovi, ktorému navyše britská polícia hádže polená pod nohy, aby ju objasnil. Jeho klientke - Leonore Quinovej, manželke zavraždeného autora, ide totiž doslova o život...

Do značnej mieri typická britská detektívka s atypickým charizmatickým vyšetrovateľom, so správnou dávkou čierneho humoru a zaujímavou britskou atmosférou. Všetko funguje ako má a my si tak môžeme tento výborný román naplno vychutnať. Po britsky, v kvalitnom slovenskom preklade.

"Konečne svitalo - sivé novembrové svetlo rozháňalo váhavé tiene. Vyšťavený a ubolený zabočil na Denmark Street. Tešil sa na krátky spánok, čo sa mu azda podarí vsunúť pred stretnutie s ďalším klientom, ktorý má prísť o pol desiatej. Zakýval dievčine z obchodu s cigarami, s ktorou často trávil fajčiarske prestávky, vošiel do čiernych dverí pri 12 Bar Café a začal sa štverať po točitom kovanom schodisku okolo pokazeného výťahu, čo vyzeral ako vtáčia klietka. Prešiel popri dverách grafického dizajnéra na prvom poschodí a popri vlastnej kancelárii s vygravírovným menom na druhom. Zostal na najmenšom odpočívadle na treťom, kde mal teraz domov" (s.16).