RECENZIA: Aron Grunhut (Marenčin Pt, 2015)

HODNOTENIE: ***

Svoju púť recenziami, ktoré nejakým spôsobom súvisia so židovskou otázkou, zakončujem knihou Arona Grunhuta - Katastrofa slovenských Židov. Táto kniha je úplne odlišná od Mengeleho dievčaťa, Moruše aj od spomienok, ktoré vyšli v slovenčine pod názvom V pekle plynových komôr.

"Pomáhal som krajine pri budovaní hospodárstva, založil som exportnú firmu, ktorá sa zaoberala vývozom husacích pečienok a husacej masti. Ale po pätnástich rokoch činnosti , počas ktorých som zabezpečil chlieb stovkám rodín a štátu priniesol milióny v devízach, zoštátnili aj moju firmu.
Druhým úderom osudu, s ktorým som sa nikdy celkom nevyrovnal, bola smrť jedného z mojich synov, ktorý padli  v boji o Izrael. 
To bolo asi všetko, čo som si vyslúžil...
Časy prenasledovania, boj, obetavosť -všetko bolo zabudnuté" (s.146). 

  

Katastrofa slovenských Židov je spomienkou muža, ktorý sa podieľal na záchrane viac ako 1300 ľudí pred istou smrťou a na rozdiel od Oskara Schindlera  či Nicholasa Wintona o ňom takmer nikto nevie a upadol do zabudnutia. Kniha nie je klasickým románom, je zostavená zo zápiskov, ktoré sú plné rôznych mien, predovšetkým významných židov, ktorí boli aktívni počas Slovenského štátu, aj preto je dosť náročná na čítanie. Pokiaľ vás neodradí ťažkopádnosť rozprávania a množstvo faktov a digresií, potom sa dozviete veľa zaujímavostí, ktoré vás prekvapia. 

Pokiaľ možno veriť historickým svedectvám autora, istú dobu počas druhej svetovej vojny prichádzal do úvahy odchod 50 000 slovenských židov do Dominikánskej republiky, ktorá im ponúkla nezištnú pomoc. Bohužiaľ táto možnosť ostala nevyužitá. Aron Grunhut  bol jedným z popredných predstaviteľov židovskej obce v období Slovenského štátu, aj preto bol súčasťou celého procesu. Grunhut kritikou nešetrí ani vlastné rady. Otvorene kritizuje spor medzi tzv. ortodoxnou náboženskou obcou a neologickou náboženskou obcou, ktorý si nepriamo vyžiadal ďalšie zbytočné obete. Takisto si zobral na mušku nečinnosť palestínskych židov počas druhej svetovej vojny: "Množstvo Židov zo Slovenska padlo za obeť ľahostajnému prístupu Palestínskeho úradu, ktorému záležalo jedine na sionistoch a solventných osobách. Veľa ráz boli poškodení aj nemajetní sionisti"(s.131). Takisto zaráža nečinnosť maďarskej židovskej obce počas masových deportácií slovenských židov do koncentračných táborov. Aronovi a jeho ľuďom hádzali pod nohy polená nielen Nemci a predstavitelia slovenskej vlády (najmä Alexander Mach, Franz Karmasin, Dieter Wisliceny), ale aj ortodoxná židovská obec, ktorej vrchní predstavitelia neverili správam o deportáciách a stále dúfali, že s vládou sa dá nejako dohodnúť. Touto defenzívnou politikou zamedzili viacerým pokusom o záchranu židovských rodín. Grunhut a jeho ľudia schválne spomaľovali proces vytvárania protižidovskej legislatívy a termíny jej zhotovenia neustále spomaľovali, pokiaľ to len šlo. Podplácaním Macha a Karmasina dokázali zachrániť niekoľko desiatok svojich druhov a ich rodiny. 
Napokon došlo aj na Grunhuta, ktorého jedného dňa zatklo gestapo a niekoľko mesiacov ho väznili a mučili v Ilavskej cele. Napokon sa mu podarilo dostať na slobodu a to najmä vďaka vplyvným priateľom. Lenže ani vtedy si nemohol vydýchnuť. Polícia striehla na všetky jeho kroky. V poslednej chvíli napokon ušiel pred istou smrťou do Budapešti, kde aj naďalej pokračoval v ilegálnej činnosti. Podplácal vládnych predstaviteľov z rôznych finančných zdrojov, vytváral úkryty prenasledovaným, vyjednával so židovskými predstaviteľmi a snažil sa pomáhať, ako to len šlo. 
Po skončení vojny odišiel v roku 1948 z Československa a emigroval do Izraela, kde sa spolu podieľal na vytvorení tamojšieho štátu. Hoci on sám mal počas vojny neraz šťastie, jeho rodinný príslušníci tragicky zomierali jeden po druhom.

Kniha Katastrofa slovenských Židov je písaná ťažkopádnym štýlom, čo potláča jej silné posolstvo a tým aj čitateľský zážitok. Určite stojí za prečítanie, výnimočne približuje atmosféru, ktorá panovala počas deportácií židov v Slovenskom štáte a poodhalí viaceré zaujímavé fakty vtedajšej doby, no musíte sa prehrýzť cez množstvo mien, v ktorých sa budete neraz strácať, cez a náročnosť autorovho spôsobu písania, až potom dokážete pochopiť jej silné posolstvo.