HODNOTENIE: ***
Deväť rokov, cítiac v sebe plnosť života, som zviazaná s mŕtvolou. Doslova: liée á un cadavre" (s.158).
Podobne ako dnes, aj v minulosti sa ľudia zaujímali o život celebrít. Na začiatku 20. storočia sa asi najviac hovorilo o Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi - slávnom americkom spisovateľovi a Zelde Sayreovej, nezávislej intelektuálke a prozaičke. V 19. storočí vzbudzoval veľkú pozornosť vzťah geniálneho hudobného skladateľa poľského pôvodu Fryderyka Chopina a neúspešnej spisovateľky, ktorá sa pohybovala v tých najvyšších intelektuálnych a umeleckých kruhoch - George Sandová, ktorý trval deväť rokov (1838 - 1847), kedy sa definitívne rozišli. Ako každý vzťah, aj tento mal svoje začiatky, výbušné obdobia plné vášne, úpadok a koniec. Zaujímavosťou je, že Chopinovi sa zdala George po fyzickej stránke až odpudivo škaredá: "Aká nesympatická žena je tá Sand! Je to vôbec žena? Som náchylný o tom pochybovať..." (s.6).
Faktom je, že napokon sa stali dobrými priateľmi, neskôr milencami a ku koncu ich vzťahu robila George Chopinovi skôr opatrovateľku. Chopin pomáhal vychovávať Sand a jej dve deti - dcéru Solange a syna Mauricea. Dodnes sa vedú spory, aký hlboký bol vzťah úspešného hudobného skladateľa a v podstate zabudnutej spisovateľky. V každom prípade počas jeho trvania napísal Chopin skvostné diela, ktoré pretrvali až dodnes. Kto si naopak spomenie na romány "akejsi"George Sandovej?
Pokiaľ očakávate dych berúci životopis v štýle Irvinga Stonea, potom rýchlo zabudnite. Tomaszewskieho kniha je náročná na vnímanie, podrobne v nej spomína hudobné diela F. Chopina, ktoré aj rozoberá a takisto štýl písania jeho milenky. Veľmi dobre je vykreslený život a vzťahy intelektuálov a umelcov v 19. storočí. Náročné sú aj zamyslenia a filozofické úvahy či už Chopina alebo Sandovej. Pokiaľ ste fanatikom do Chopinovho hudobného diela, pridajte si k hodnoteniu knihy jednu hviezdičku navyše. Nám ostatným ostáva ozbrojiť sa železnou trpezlivosťou pri čítaní. Ak to zvládnete, dozviete sa o súkromnom živote hudobného génia naozaj dosť.
"George Sand v spomenutej knižočke dojmov a spomienok opísala málo pravdepodobnú udalosť, ale hádam predsa pravdivú. Podľa nej by sme mali uveriť, že autor Balád a romancí, raz započúvaný do Chopinovho hrania, nevšimol si, že v byte vypukol požiar. Všetci sa pustili do hasenia. -Trvalo mi to takmer hodinu - spomínala, - a potom sa vypytovali: kde je Mickiewicz? Voláme naňho . Neodpovedá... Počúval Chopina... a stále ho počúval. O inom by sa dalo povedať, že afektuje, ale veľký básnik, skromnej a tichej povahy, je naivný ako dieťa. Keď videl, že sa smejem, spýtal sa, čo mi je. Odpovedala som, že nič. - Ale keď ešte raz bude v dome požiar, tak najprv vás odvediem na bezpečné miesto, lebo ináč ste schopný zhorieť ako obyčajná trieska ...- Miskiewicz odvetil: -Vlastne som si nič nevšimol! - A bez slova odišiel." (s.122).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára