"Oproti mne kráčala mladá vysoká maturantka so zelenou stužkou, ktorú mala pripnutú na dlhom zimnom kabáte. Mal som však pochybnosti, či bola naozaj v poslednom ročníku, keďže v tvári vyzerala maximálne na šestnásť. Skôr si myslím, že chcela pôsobiť dospelejšie. Napriek tomu nepochybne pripomínala skôr mladé dievča než dospelú ženu.
"Dobrý deň, krásna slečna,viete aký je dnes deň?" milo som sa na ňu usmial.
"Utorok...a čo ako?" odvrkla a napravila si ofinu, ktorá jej trčala spod zimnej čiapky.
"Máte pravdu" pokúsil som sa prekusnúť negatívny tón v jej hlase a položil som si vrece na zem. "No a okrem toho, že je utorok, máme aj čóóó?" nenápadne som sa jej snažil napovedať.
"Žeby hnusný decembrový deň?" zavrčala a tentoraz si napravila ramienko na koženej hnedej kabelke, ktoré sa jej neustále šmýkalo z pravého pleca.
"No...aby som vám ho aspoň trošku spríjemnil, mám tu pre vás nejaké darčeky" žmurkol som na ňu a načrel som do vreca. "Mám tu aj nejaké uhlie" pohrozil som jej zo žartu ľavým ukazovákom , "ale keďže ste vraj počas roka poslúchali,darujem vám čokoládu, lízanku a cukríky" s dobrým pocitom som jej podal sladkosti.
"Tak teda ďakujem" hodnú chvíľu na mňa nechápavo hľadela a hlas jej pri tom náhle zmäkol, "no nemám sa vám čím odvďačiť. Nemám totiž žiadne peniaze" smutne sklonila hlavu k zemi a hľadela si na špičky bielych tenisiek.
"Ale ja predsa nič nechcem, veď som..." veľkodušne som roztiahol ruky.
"Tak viete čo?" skočila mi do reči bez toho, aby ma nechala dohovoriť. Otočila sa za seba. "Kúsok týmto smerom" ukázala pri tom niekam do diaľky, "je kotolňa." Potiahla ma za rukáv a ťahala ma cez neupravený školský pozemok. Keď sme boli na mieste, rozopla si kabát a skôr ako som stihol niečo namietnuť, nadvihla si sveter. Pred očami sa mi objavila nevinná bodkovaná podprsenka. "Stačí takto, alebo si ju mám aj rozopnúť?" hanblivo si vložila ukazovák do úst a milo sa pri tom na mňa usmiala. "Ak máte v tom vreci aj nejaký nový iPhone alebo bankovky nazvyš, môžem sa vám s ním trochu pohrať" namierila svoj pohľad na moje široké červené nohavice. Neisto som sa zahniezdil. "Viem, že na to nevyzerám, ale mám už nejaké tie skúsenosti" kľakla si na zem , nadvihla si bielu zimnú čiapku s dvomi striebornými šnúrkami, ktoré jej padali do očí, a zospodu na mňa upierala tie svoje veľké mačacie oči. Špičkou jazyka mi provokačne prešla po rázporku. Sťažka som si povzdychol. "Kam to všetko speje?!" položil som si hlavu do dlaní a vybehol som von.
Schmatol som svoje vrece a utekal som ulicami mesta preč. Preč. Preč. Hlavne čo najďalej."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára