HODNOTENIE: ***
Čítal som viaceré romány písané formou denníkov. Asi najznámejší je Denník Anny Frankovej. Výhodou denníkov je, že sú osobnejšie, sú bohaté na pocity, dojmy, sú otvorenejšie, keďže nie sú písané primárne pre čitateľov, ale slúžia ich tvorcom ako istý druh psychohygieny.
Byť v pozícii objektívneho kritika a zároveň neuraziť človeka, je niekedy náročné:
"Ťažká dilema kritika: brať ohľad na človeka, alebo na umenie?"(s.20).
Marián Váross bol publicista a predovšetkým teoretik výtvarného umenia. Narodil sa v roku 1923 a zomrel v roku 1988, zhruba rok pred pádom režimu. Jeho pohľad sa však neupieral len na výtvarníkov, ale aj na politické, kultúrne a umelecké dianie od päťdesiatych rokov, až po jeho smrť. Prínosom jeho denníkových zápiskov je, že približujú významné postavy slovenských dejín nielen z odborného, ale aj z ich súkromného života. A treba povedať, že Váross nie je vždy "láskavý rozprávač", ale svoje myšlienky a názory na ľudí píše tak, ako to cíti a vníma. Jeho denník je zostavený chronologicky. Zápisky z päťdesiatych rokov (konkrétne z roku 1953), kedy ešte doznieva najtemnejšie obdobie socializmu, sú stručné, bez odvážnejšieho subjektívneho pohľadu, je cítiť, že autor má obavy pomenovať niektoré veci priamo. Šesťdesiate roky sú naopak obdobím uvoľnenia, pre Várossa to znamená možnosť publikovať texty, vyjadrovať svoje pocity, nemusí sa báť pomenovať veci tak ako to cíti. Po roku 1968 nastáva zlom, pre svoje názory na vstup sovietskych vojsk na naše územie je vyškrtnutý z verejného života, pre režim sa stáva nežiadúcim: "Judášske bozky z Čiernej nad Tisou a Bratislavy sa príliš podobali na Godesberg a Berlín. Dúfajme, že ľudia prijmú toto poučenie a už nikdy nebudú upadať do ilúzie o možnosti socializmu socialistickou revolúciou" (s. 40). Začiatok osemdesiatych rokov najlepšie vyjadruje odtieň šedej. Atmosféru vtedajšej doby vykresľuje napríklad rozhovor populárneho herca a zabávača Vladimíra Menšíka s vtedajším ministrom kultúry Miroslavom Válkom: "Ovzdušie v televíznej relácii Kreslo pre hosťa býva zvyčajne uvoľnené a srdečné najmä Menšíkovou zásluhou. V prípade Válka to bolo tentoraz iné. Menšík bol zarazený, cítil sa stiesnene, dokonca sa mu občas zle dýchalo. Napokon, ako keby si povedal: - S tímto člověkem nic nesvedu.- Obmedzil sa na pár myšlienok, ktoré mu nevyšli, a beseda sa skončila" (s.182).Ľudia majú pocit, že politická situácia sa najbližšie desaťročia nezmení, že budú žiť navždy v akejsi imaginárnej klietke, v ktorej sa môžu najesť, napiť, vyspať, ale musia mlčať. Na tomto mieste autor opisuje aj výsluchy a svoje osobné skúsenosti s ŠTB. Nádej prichádza v druhej polovici osemdesiatych rokov, s nástupom Michaila Gorbačova, pod ktorého vedením sa mocné impérium postupne rúca. Hoci sa Váross definitívnej zmeny režimu nedočká, cíti, že už to dlho trvať nebude...
V denníku, ktorý zachytáva zhruba tridsať päťročné obdobie autorovho života, sa stretneme s viacerými menami politického, kultúrneho a umeleckého života:
a) výtvarníci - Martin Benka, Miloš Bazovský, Vladimír Kompánek, Vincent Hložník, Koloman Sokol, Ján Kulich. Ľudovít Fulla, Janko Alexy, Albín Brunovský, Milan Laluha
b) spisovatelia- Dominik Tatarka, Peter Karvaš, Milan Kundera, básnici- Štefan Žáry, Pavel Bunčák, Ján Kostra, Ján Smrek
c) politici- Miloš Jakeš, J. Tido Gašpar, Miroslav Válek, Alexander Dubček, Peter Colotka, Vasiľ Biľak, Gustáv Husák, Viliam Šalgovič
d) literárny vedci, historici umenia- Mikuláš Bakoš, Oskar Čepan, Milan Hamada, Albert Marenčin, Ján Števček, Stanislav Šmatlák
e) herci - Martin Gregor, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Július Pántik
f) disidenti - Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Jozef Jablonický, Václav Havel, Ján Budaj
"Každá strana, ktorá je vedúcou silou bez nejakej opozície, musí skôr či neskôr degenerovať. Hovoriť o socialistickom pluralizme pri udržaní všetkých strán a organizácii v štáte v postavení bábok je len fráza a niekedy aj politický zločin" (s.282).
Aj vy máte pocit, že Várossove myšlienky sú aktuálne aj dnes?
Nie je to kniha, ktorá sa číta jedným dychom, napriek tomu je zaujímavá. Najmä preto, že približuje atmosféru a ľudí minulého režimu tak, ako ich nepoznáme z učebníc a odborných výkladov. Štýl písania denníku presne vystihuje atmosféru konkrétneho desaťročia. Nájdeme v ňom veľa myšlienok, ktoré nútia k hlbšiemu zamysleniu. Aj preto sa oplatí nájsť si na Várossove dielo čas a prečítať si ho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára