POVIEDKA NA POKRAČOVANIE: SAINT NICOLAUS A INÉ ....VINY (časť piata)

Šli sme veľmi dlho. Keď šofér konečne vypol motor, otvorili sa dvere. Stáli sme uprostred hôr. Obklopovali nás husté ihličnaté lesy a pár desiatok metrov od nás stála akási staršia ošarpaná budova. Vykročili sme. Šesť okien na šírku, štyri na výšku. Šesť krát štyri... bolo tam dvadsať štyri okien. To uprostred bolo najväčšie. Na všetkých oknách boli klasické drevené okenice ako z minulého storočia. Šesť z nich bolo poodchýlených a v každom horela dlhá sviečka. Tá budova mi niečo pripomínala. Niečo... "Adventný kalendár" zašepkal som a v tej chvíli sa pootvorili hrubé škrípajúce vchodové dvere. Veľký tieň v pozadí som nedokázal identifikovať. Navyše keď mal cez hlavu prehodenú tmavú kapucňu. 
Skôr ako som sa stihol zamyslieť nad útekom, tieň sa tackavo pohol našim smerom...

"Mikuláš?" prekvapene som sa pozrel na muža s ležérnou červenou čiapkou, vyťahaným bielym tričkom s nápisom- Fucking snowland, s hnedými trenírkami a s naboso obutými krikľavými crocsami. V ruke zvieral dotrištvrte vypitú vodku Saint Nicolaus. 
"Na, daj si" vložil mi ju do rúk a prísne sa na mňa pozeral, kým som si z nej neodpil. Keď som sa rozkašľal, Mikuláš ma so smiechom pobúchal po chrbte. 
"Obraz, ktorý si si o mne vytvoril, je len obrazom tvojho vnútra. Preto chcem, aby si  hneď teraz privrel oči a v spomienkach sa vrátil do svojho detstva, k okamihu, keď si bol naposledy šťastný.

 Tak som ho teda poslúchol a nechal sa unášať myšlienkami...