HODNOTENIE: ****
Pamätám si, že keď som chodil na základnú školu, vo veľkom som čítal knihy od Jaroslava Foglara (Chlapci od Bobrej rieky, História Svornej sedmy, Záhada hlavolamu, Chata v Jazernej kotline...) A prečo to vlastne spomínam? Vo väčšine Foglarových knižiek totiž nechýba úprimné chlapčenské kamarátstvo.
"- Dante je môj kamarát. - Chcel som im povedať, že ešte nikdy som nemal priateľa, aspoň nie ozajstného. Až kým som nespoznal Danteho. Túžil som im vysvetliť, že som nevedel že na svete existujú ľudia ako on. Ľudia, ktorí dvíhajú oči k hviezdam, poznajú záhady vody, chápu, že vtáky majú ladne lietať po oblohe a nie sú určené na to, aby ich zostrelili zlovoľní a hlúpi chlapci. Chcel som im povedať, že mi zmenil život a už nikdy nebudem taký ako predtým. Nikdy. Mal som pocit, že v skutočnosti zachránil život on mne, nie ja jemu. Túžil som ich ubezpečiť, že sa stal prvým človekom - azda s výnimkou mojej mami -, ktorý ma prinútil rozprávať o veciach, čo mi naháňajú strach. Chcel som im naznačiť množstvo ďalších veci. Nemohol som však nájsť vhodné slová, preto som im iba hlúpo opakoval: -Dante je môj kamarát-" (s.316).
Dante a Aristoteles (prezývka Ari) sú dvaja pätnásťroční mexickí chlapci, ktorí sa zoznámia jedného dňa pri vode. Aristoteles sa túži naučiť plávať a Dante je ten, ktorú mu s tým veľmi ochotne pomôže:" -Volám sa Dante, - predstavil sa. To ma rozosmialo ešte väčšmi.
- Prepáč,-ospravedlnil som sa rýchlo.
-To nič. Ľudia sa z môjho mena smejú často. -
- Nie, nie, - namietol som. - Ide o to, že ja som Aristoteles. -" (s.25).
Aristoteles je introvert, ktorý o sebe neustále pochybuje. Je poznačený tým, že jeho starší brat sedí vo väzení. Jeho sestry - dvojičky sú už vydaté, majú vlastné rodiny. Ariho mama je učiteľka a jeho otec je automechanik, psychicky poznačený vietnamskou vojnou.
Dante je naopak extrovert, jedináčik, jeho otec pracuje ako profesor angličtiny, mama je ženou v domácnosti. Na rozdiel od Aristotela, Dante je veľmi otvorený, priateľský a plný optimizmu. Má rád umenie a život.
Napriek rozdielnosti pováh si chlapci veľmi dobre rozumejú. Vedú dlhé rozhovory, stále sa na niečom smejú a užívajú si bezstarostné leto. Všetko sa zmení jedného dňa, keď Ari zachráni Dantemu život a sám sa pri tom vážne zraní. Napriek Danteho vďačnosti, Ari odmieta akékoľvek reči o hrdinstve.
Po prázdninách Dante odchádza do Chicaga, kde jeho otec dostane lukratívne miesto profesora na prestížnej univerzite. Dante si užíva študentský život, vyrovnáva sa so svojou odlišnou sexuálnou orientáciou a bolestivo zápasí so skutočnosťou, že Aristoteles pravdepodobne nikdy nebude jeho životným partnerom, "iba" najlepším priateľom.
Nerád používam v spojitosti s literatúrou slovo pekný, ale toto je naozaj veľmi pekný a ľudský príbeh. Aristoteles a Dante sú výborne vykreslené postavy, príbeh má veľmi zaujímavé dialógy, originálne metafory a slovné spojenia: "Osamelosť muža je oveľa bolestivejšia ako osamelosť chlapca" (s.88). "Sedel som v aute so psom a s pivom. Život sa mi odrazu nezdal taký zlý" (s.214). "Niekedy nerobíme správne rozhodnutia, Ari. Iba tie, ktoré nám pripadajú najlepšie" (s.294).
Vnútorný tínedžerský svet Ariho a Danteho vás určite vtiahne a len tak ľahko nepustí. Keďže sám som introvert, povahovo som skôr pesimista, veľa o mnohých veciach premýšľam, Aristotela som v mnohom dokázal pochopiť: "Letné slnko nebolo určené pre chlapcov ako ja. Tým život nadelil dážď" (s.301). "Túžim po tom, aby mi iní ľudia hovorili, ako sa cítia. Nie som si však istý, či im chcem túto láskavosť oplatiť" (s.201).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára