Nečakali sme, že ten mladý rozhnevaný chalan naberie odvahu, aby za nami prišiel v ten večer do kaviarne. O to viac nás prekvapilo, keď sa pred pol desiatou objavil pri našom stole. Na prvý pohľad bolo vidieť, že má už dosť nakúpené. Prevrátil do seba dva dvojité rumy a neistým krokom sa dotackal k nášmu stolu. Chvíľu tam len tak stál, bolo vidieť, že hľadá tie správne slová, no všetko to komplikovalo množstvo vypitého alkoholu a aspoň štipka pokory z jeho strany. "Chcem byť jeden z vás" vypustil napokon zo seba a pohľadom skúmal výrazy v našich tvárach. Mlčky sme hľadeli do svojich šálok a pohárov.
"Tak čo mám spraviť, aby ste ma vzali?" vložil do hlasu dávku arogancie a podráždenia. Opäť nastalo ticho. Napokon ten, ktorému patril dnešný večer, namieril ukazovákom na vchodové dvere.
"Keď zistíš, kto naozaj si, vráť sa cez ne naspäť. Potom budeš jedným z nás" povedal za nás všetkých a my ostatní sme sledovali vzďaľujúci sa zhrbený chrbát mladého rozhnevaného chalana, ktorý z podniku odkráčal ako zbitý ožratý pes.
Ten večer sa nikto z nás nebavil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára