"Dvadsaťsedem rokov. Toľko možno trvá jeho spánok, taký krátky a osviežujúci, ako je pre nás siesta. A keď sa To prebudí, je rovnaké, ale nám uplynula tretina života. Máme užší pohľad na realitu, naša viera v mágiu, ktorá mágiu umožňuje, je ošúchaná, ako sa ošúchajú nové topánky po poriadnom chodení. Prečo nás vola naspäť? Prečo nás jednoducho nenechá zomrieť? Lebo sme To takmer zabili, lebo sme To, myslím, vydesili. Lebo To túži po pomste" (s.825).
Príbeh sa začína v roku 1958 v malom mestečku menom Derry, v ktorom žijú siedmy outsideri: koktavý Bill Denbrough s výzorom Kennedyho, astmatik Eddie Kaspbrak, tlstý Ben Hancom, majster v projektovaní stavieb, čierny Mike Hanlon, krásna Beverly Marshová, ktorú týra vlastný otec, židovský chlapec Stan Uris, a triedny šašo Rich Tozier: "Tento zápisník nemá byť pokusom prekonať posadnutosť a rozšíriť záber - veď tento príbeh nie je len o šiestich chlapcoch a jednom dievčati, z ktorých nik nemal šťastie, nikoho rovesníci neprijali a ktorí jedno horúce leto, keď bol Eisenhower prezident, vstúpili do nočnej mory. Je to pokus takpovediac cúvnuť s kamerou a - uvidieť celé mesto, kde takmer tridsaťpäťtisíc ľudí pracuje, je, spí, kopuluje nakupuje, jazdí v autách, chodí po vlastných, chodí do školy, chodí do väznenia a niekedy zmizne v tme " (s.144).
Okrem toho v Derry žije aj štvorica chalanov, ktorí šikanujú všetky menšie decká a sú zrelí na cvokára. Vodcom tento podarenej štvorky je Henry Bowers, ktorého otec je čistý blázon. Henryho poskokmi sú Victor Criss, Grgo Huggins a Patrick Hockstretter, ktorý sa vyžíva v týraní zvierat. Aby toho nebolo málo, v podzemí mesta sa ukrýva strašné nekonečné zlo, ktoré riadi správanie obyvateľov v Derry. Najčastejšie si berie podobu odporného cirkusového klauna s hnusnými striebornými tesákmi, ktorý si hovorí Pennywise alebo obrovského bájneho mýtického vtáka z predhistorických čias.
Prvý raz dá zlo, ktoré je tak hrozné, že mu deti nepovedia inak ako TO, o sebe vedieť, keď má Bill Denbrough jedenásť a jeho šesťročný brat George ho poprosí, aby mu poskladal papierovú loďku z novín: "Klavír sa rozoznel - a opäť Pre Elišku. Koktavý Bill na tú melódiu nikdy nezabudol a aj po rokoch mu pri nej zakaždým naskočila husia koža na rukách, aj na chrbte, srdce mu stislo a spomenul si: Toto hrala mama v deň, keď zomrel George" (s.15).
Partii siedmych detí sa podarí poraniť TO, no potom sa rozlezú po všetkých kútoch sveta. Z bývalých outsiderov sa stanú úspešní a relatívne bohatí ľudia. Píše sa rok 1985 a zlo dá o sebe opäť vedieť. Jeden z členov partie zomrie. No kým stihne naposledy vydýchnuť, na stenu kúpeľne napíše vlastnou krvou veľký nápis TO. Keďže sedem tínedžerov zložilo v roku 1958 prísahu, vracajú sa po rokoch do mesta, ktoré v nich zanechalo niečo temné a krásne zároveň. Je načase vyzvať TO na posledný súboj, hoci je málo pravdepodobné, že to všetci prežijú...
TO nie je len horor, je to posolstvo, ktoré v sebe skrýva odkaz na večné zlo, ktoré vládne okolo nás. King vie navodiť mrazivú strašidelnú atmosféru, ale napriek tomu vie vytasiť aj krásne obrazné pomenovania: "Pasažieri vykrikujú a neveselo žartujú o bleskoch, čo sa mihajú okolo lietadla za širokánskymi stĺpmi mrakov. -Mami, to si pánbožko fotí anjelov?- spýta sa chlapček a jeho matka, dosť zelená, sa len roztrasene zasmeje" (s.155).
Nechýba ani humor, ktorý občas vytasí niektorá z postáv románu: "-Aha, toto tu je náš jedinečný Stan Uris - prihovoril sa Richie Benovi. -Mimochodom, Žid. A vraj zabil Krista. To mi raz prezradil Victor Criss a odvtedy sa držím Stana ako kliešť. Lebo ak je až taký starý, tak by nám mohol kupovať pivo. Je to tak, Stan?" (s.279).
To je kultová záležitosť. Dnes, keď v kinách bežia horory ako na bežiacom páse, už tento Kingov román nevyvolá vo vás až takú hrôzu. Ale To nie je len strašidelný príbeh, je to kniha aj o krásnom poctivom tínedžerskom priateľstve na život a na smrť, o nezabudnuteľných prázdninách, o náročnom dospievaní.
TO je zároveň najhrubší román, aký som doteraz prečítal. Murakamiho dielo IQ84 má síce viac ako 1200 strán, ale je rozdelené do dvoch kníh. TO bolo pre mňa úžasným celotýždňovým zážitkom a pokiaľ sa nedáte odradiť 1150 stranami, neoľutujete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára