Lesk a bieda mesta severu (niečo ako úvaha)

Chcel by som sa zamerať na mesto, konkrétne na jeho centrum. Mám v úcte Martin najmä preto, že v minulosti to bolo dôležité centrum Slovákov. Odvtedy však uplynulo niekoľko desiatok rokov. Kam sa odvtedy mesto posunulo? Ostalo viacero historických budov, z ktorých viaceré sú priam ukážkovo zrekonštruované (Národný dom, Slovenské národné múzeum). Priveľa iných dôležitých objektov však naďalej chátra. Príkladom je pôvodná budova Matice slovenskej. Pomerne malé historické centrum by mohlo byť za iných okolností turisticky atraktívne. Lenže to by musela konečne zmiznúť sklenená opacha so vznešeným názvom "Milénium." Je pozitívne, že na rozdiel od neďalekej Žiliny páni z radnice nenarazili obchodné centrum priamo medzi pôvodné meštiacke domy. Aj keď ani to už onedlho nebude platiť, keďže výstavba nového obchodného centra (na mieste bývalého Prioru) sa bude ťahať až k miestnemu kostolu. Niežeby Martin nový obchodný dom nepotreboval, no neviem, či práve toto bude ideálne riešenie. 
Martin má výbornú polohu. Leží pod Martinskými hoľami, ktoré akoby mesto ochraňovali. Dnes je ťažké predstaviť si, že historickými uličkami sa kedysi prechádzali mnohé významné slovenské osobnosti: Svätozár Hurban Vajanský, Janko Jesenský, Matúš Dula, Štefan Marko Daxner, Milan Hodža a mnohí, mnohí ďalší.
Martin ako mesto má potenciál. Má fakultnú nemocnicu, na ktorej študuje zhruba štyristo študentov zo severu Európy, martinskí hokejoví fanúšikovia vedia oceniť dobré výkony svojich hráčov, v meste sa nachádza jedno z troch prvých slovenských gymnázií, malebná Turčianska dolina je len na skok, Národní cintorín je plní slávnych osobností, miestne divadlo každý rok odohrá niekoľko vynikajúcich inscenácii. Lenže čo s tým?  Nie je to na mesto, o ktorom sa v minulosti (právom) uvažovalo ako o hlavnom meste Slovenska trošku málo?
Myslím si, že by bolo potrebné investovať nejaké tie eurá predovšetkým do najfrekventovanejších častí mesta. Chcelo by to nejaký moderný architektonický plán, ktorý by ponechal mestu historický nádych, no zároveň priniesol čerstvý závan modernej architektúry. Neviem si celkom predstaviť ako sa cítia zahraniční študenti, keď vystúpia na špinavej železničnej stanici plnej predovšetkým detskej rómskej (zatiaľ) menšiny, ktorá premýšľa len nad tým, ako by sa dostala aspoň k pár drobným. 

Martin je pre mňa vyhasnutá sopka, ktorá už desiatky rokov čaká na to, kedy bude môcť opäť povstať z popola. Žiť iba z histórie sa totiž nedá donekonečna. Alebo to pánom z radnice takto vyhovuje? A čo samotní obyvatelia mesta? Dnešná návšteva ma presvedčila o tom, že za roky čo tam chodím, sa Martin nikam neposúva. Namiesto toho prešľapuje na mieste a nervózne zatláča dohárajúci cigaretový špak hlboko do zeme, kde ho nikto nevidí...A na to všetko dozerá megalomanská socialistická budova Národnej knižnice, ktorej chýba už len nejaká tá monumentálna socha severokórejského vodcu Kim -son - Martina.