V románoch som však krimi žánru nedokázal prísť na chuť. Posledné roky to však zmenili. Je to najmä nástupom švédskej tvorby, ale aj príchodom slovenských kriminálok. Konkurencia sa zväčšila a autori sa už nemôžu uspokojiť len s klasickou záplatkou -vražda- vyšetrovanie - odhalenie páchateľa alebo vražda - páchateľ známy - vyriešenie prípadu. Spisovatelia detektívok sa čoraz viacej zameriavajú na súkromný život vyšetrovateľov, ktorý je neraz zaujímavejší ako samotná(é) vražda(y). Neraz sú to bývalí alkoholici so záhadnou minulosťou, ktorí nechtiac ubližujú ženám, ktoré ich úprimne milujú. Bojujú so svojimi vnútornými démonmi a ani po fyzickej stránke to nie sú nijakí manekýni (často chodia zarastení a v ošumelom oblečení), no stále sú to v prvom rade profesionáli, ktorým záleží na spravodlivosti. Ako príklad stačí uviesť dve mená - Harry Hole (Jo Nesbo) a Cormoran Strike, ktorého stvorila J.K. Rowlingová. Ďalšou zaujímavou postavou je lesbicky orientovaná komisárka Jeanette Kihlbergová z trilógie Erika Axla Sunda (Pýtine pokyny, Havranie dievča a Plameň túžby). Sympatickým policajtom je aj Adam Ryan, z Frenchovej románu Vtedy v lese, ktorý sa vracia na hrozivé miesta spojené s jeho traumatizovaným detstvom. Slovenská kriminálna scéna je zastúpená najmä famóznym Dominikom Dánom a jeho Richardom Krauzom.
Prečo máme dnešných vyšetrovateľov radi? Lebo majú svoje slabosti, nie sú to žiadni supermani v štýle Jamesa Bonda, dokážu vybuchnúť, rozplakať sa, siahnuť po fľaši, keď nevedia ako ďalej, občas dostanú aj nakladačku, robia problémy svojim nadriadeným, idú proti prúdu. Zakaždým však ostávajú v prvom rade obyčajnými ľuďmi, ktorí premýšľajú o živote, pochybujú o svojich schopnostiach a trápia sa v prázdnych bytoch. Istým spôsobom sme to my samy. Oni sú našim zrkadlom. Preto im dokážeme tolerovať chyby aj nedostatky. Niekde hlboko vo svojom vnútri totiž dúfame, že ľudia v našom okolí nás budú vnímať podobne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára