HODNOTENIE: **
"K siedmym narodeninám som si ako darček mohla vybrať meno. Dobré, čo? A tak som celý deň zízala na otcov glóbus a hľadala som fakt coolové meno. Prvou voľbou bolo meno Čad, ako tá krajina v Afrike. No otec mi povedal, že je to chlapčenské meno. A tak som si zvolila meno Aljaška" (s.57).
Miles Halter je tínedžer, ktorý pripomína moderného Holdena Caulfielda premiešaného s Nickom Twispom. Bohužiaľ v menej sympatickej podobe. Tento náš Miles prichádza na strednú školu, kde sa zoznamuje s chalanom s prezývkou Plukovník, japonským študentom Takumim, Rumunkou Larou a dievčaťom so zvláštnym menom - Aljaška. Občas som mal pocit, že sa ocitám v Murakamiho stredoškolskom svete, len tomu chýba kvalita. Títo naši hrdinovia si spoločne nažívajú - fajčia cigarety, občas sa opijú, navzájom si odhaľujú tajomstvá a o kadečom filozofujú. Až kým sa jedného dňa nestratí Aljaška, do ktorej je Miles tajne zamilovaný. Nemám nič proti tomu, keď si autor zvolí vlastný štýl, ale keď takmer v každom románe náš milý drahý Green rieši vzťah medzi chlapcom a dievčaťom, ktorý lavíruje v rovine priateľstvo - zaľúbenosť, zamotá to zmiznutím, nejakými šiframi, ktoré majú akože nabudiť dojem záhady, okorení to hovorovým a občas ostrejším jazykom, začína to po piatej knihe nudiť aj jeho skalných čitateľov. Patetickým slovám sa už nedá veriť, pôsobia skôr komicky než dojímavo a nemôžem si pomôcť, hlavný hrdina mi bol od začiatku nesympatický.
Green má svoju osvedčenú líniu, svojich čitateľov a svoju miliónovú predajnosť. Chýba mu však podstatná vec. A tou je kvalita, ktorá ide po každej jeho knihe smerom dole.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára