"Na krátku chvíľu sa jeden druhému zadívajú do očí. Ešte nevedia, že pohľad toho druhého ani jeden z nich do konca života spred svojho vnútorného zraku nevymaže. Keď sa po skončení podujatia zberá Vali na odchod, dohoní ju Dilong dolu pri kamennom portáli. Zastaví ju pozdravom, možno drobným gestom a otázkou, ktorá je skôr rečnícka: -Slečna, máte rada poéziu?-" (s.20).
Autorka knihy nám poodhalila zaujímavý príbeh, ktorý sa jej osobne dotýka. Rudolf Dilong, tridsaťjedenročný muž, bol jedným z popredných predstaviteľov katolíckej moderny a Vali Reiszová, devätnásťročné židovské dievča pochádzajúce z Malaciek, z dobrej rodiny, sa javila ako nádejná mladá poetka. Dodnes vedú literárny kritici polemické diskusie o tom, či zbierka básní vydaná pod pseudonymom Ria Valé, je dielom Vali Reiszovej alebo ju napísal samotný Dilong.
Láska známeho básnika a súčasne katolíckeho kňaza rádu františkánov Rudolfa Dilonga a Vali Reiszovej pokračovala ďalej. Počas Slovenského štátu sa Vali a jej rodina dostali pre svoj židovský pôvod do veľkého nebezpečenstva. Keby sa do veci nezainteresoval samotný básnik, ktorý bol údajne orodovať za svoju lásku u vtedajšieho prezidenta Tisa, Vali by s veľkou pravdepodobnosťou skončila podobne ako väčšina jej známych, v niektorom z transportov smerujúcich do tábora smrti. Je paradoxné, že zatiaľ čo Dilong písal oslavné básne na novovzniknutý štát (pravidelne prispieval do denníku Slovák a do Gardistu), pripíjal si s jeho vysokými politickými predstaviteľmi, jeho milovaná sa triasla o holý život. V každom prípade básnikove konexie zohrali v prípade Vali Reiszovej veľmi dôležitú úlohu. Vali ostala v druhom stave. Poriadne komplikovaná situácia. Židovské dievča otehotnelo v období Slovenského štátu s verejne známym kňazom. Dilong bol slovenskou katolíckou vrchnosťou viackrát prekladaný z miesta na miesto. Napriek zložitému vojnovému obdobiu sa svojej milenke a dieťaťu neotočil chrbtom. Snažil sa ich chrániť. Narodila sa im dcéra Dagmar, matka autorky tejto knihy -Denisy Fulmekovej.
Po vojne sa Dilong ako verejne známy sympatizant Slovenského štátu dostal na čiernu listinu komunistického režimu. Údajne mu hrozilo väzenie alebo dokonca smrť. Zo strachu utiekol do Argentíny a neskôr do Spojených štátov, kde sa stretával aj s ďalšími známymi predstaviteľmi bývalého Slovenského štátu. Krátke obdobie strávil v spoločnosti svojho súpútnika a predstaviteľa katolíckej moderny Svetloslava Veigla. Spočiatku sa básnik odmlčí, neskôr udržuje s Vali Reiszovou pomerne bohatý písomný kontakt, ktorý vyvrcholí spoločným stretnutím vo Viedni v roku 1969. Je to zároveň aj ich posledné stretnutie. Zatiaľ čo Vali má novú rodinu, Dilong sa utápa v samote. Od viedenského stretnutia si píšu už len sporadicky. O smrti svojho milovaného muža sa Vali dozvie len sprostredkovane, cez Dilongovho priateľa.
Zaujímavý príbeh známeho katolíckeho básnika a židovského dievčaťa je obohatený dobovými dokumentmi, pohľadnicami, listami, rodinnými fotografiami. Prínosom tohto diela je hodnoverné zobrazenie vojnových rokov (spoločenská, politická a kultúrna situácia). Kniha je rozdelená na krátke kapitoly, takže ju prečítate pomerne rýchlo. Zaujímavý príbeh by bol nepochybne dobrým námetom pre filmový scenár. Možno sa nad tým nejaký slovenský režisér zamyslí...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára