"V rádiu začala hrať pieseň od Princa Raspberry Beret a ja som si spomenula na otcove smiešne príbehy o tancovaní s mamou. Milovala tanec, hovorieval, tancovala v kuchyni, v záhrade, v poliach... -Čakala teba, no trvala na tom, aby som s ňou šiel na diskotéku v Bakewelli, -usmial sa pri tejto spomienke. Rád predstieral, že mama bola bláznivá, ale tvár ho ako vždy prezradila. -Len čo začala hrať pieseň Raspberry Beret, krútila sa ako tínedžerka, -prezradil nám raz. -Točila sa a knísala s tebou v bruchu. Miestni sa s obľubou prizerali. Vyzerala ako šialená" (s.129).
Keď sme zmizli je príbehom dvoch žien - Annie Mulhollandovej a Kate Bradyovej.
Annie pracuje v prosperujúcej firme a pravidelne sa stretáva so svojimi priateľmi - Claudine, s ktorou pracuje v spoločnom masážnom salóne, s dlhoročným priateľom Timom, s ktorým sa poznajú už dlhé roky z psychoterapie a so svojou staršou sestrou Lizzy. Nazývajú sa Le Cloobuom. Annie sa nečakane zmení život, keď sa zamiluje do svojho šéfa Stephena Flinta. Annie je nevyrovnaná osobnosť, jej detstvo a dospievanie výrazne ovplyvní smrť matky, ktorú znásilnia a zavraždia na Annienine siedme narodeniny.
Kate Bradyová je mladá Írka, ktorá zareaguje na inzerát a odchádza pracovať na vidiek, na konskú farmu. O jej minulosti vieme len veľmi málo. V podstate len to, že predtým pracovala pre firmu Google, no údajne potrebovala zmeniť svoj život. Aké sú však skutočné dôvody, ktoré donútili úspešnú ženu v najlepších rokoch opustiť výborne platenú pozíciu a začať odznova ako obyčajná pomocníčka na farme, ktorá dennodenne kydá konský hnoj? Ešte že farme šéfuje atraktívny feši chlap Mark Wawerley. Škoda len, že je ženatý a má šesťročnú dcéru Anu Luisu.
Čo majú Annie a Kate, dve úplne odlišné ženy spoločné? Možno oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať...
Takmer trištvrte románu je napísaný v takom cukrovom štýle, že sa začínate obávať, aby vás odrazu odkiaľsi nezalial príkro sladký malinový sirup alebo karamelový krém:
"Život je ako nádherný gobelín, pampúšik, má svoje dobré a zlé stránky, je plný šťastia aj nešťastia. Je prirodzené, že raz si hore a raz dolu." (s.103).
Nie je mi blízky ani humor, ktorý používa autorka románu, je totiž úplne bez nápadu:
"-Hej! Nepsychologizuj!"
-Som psychiater.-
-Tak nepsychyatrizuj!-" (s.105).
Keď sme zmizli je menej ako priemerný román, ktorý od potopy zachránilo len pár desiatok záverečných strán, v ktorých sa autorka pokúsila navodiť atmosféru psychologického thrilleru. Keby túto knihu niekto sfilmoval, bol by to klasický béčkový film na stanici Dajto, ktorý by šiel v premiére o nejakej pol dvanástej v sobotu večer. Takto to celé pôsobí ako predžuté jedlo naservírované mizerným čašníkom, ktorý sa navyše tvári, že všetko je v najlepšom poriadku.
RE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára