piatok 10. marca 2017

RECENZIA: Fredrik Backaman - Tady byla Britt Marie (Host, 2016)

HODNOTENIE:  ***

"Teď je leden, ale jednou přijde do Borgu jaro. Jeden mladík bude odpočívat  vedle své mámy na hřbitově pod přikrývkou z šál, dvě děti se budou překrikovat a vyprávět jim o mizerných rozhodčích a prachbídných skluzech. Přikutálí se míč, kopne do něj noha, protože v téhle vesnici si nikdo nemuže pomoct. Přijde léto, kdy Liverpool prohraje všechno, ale pak přijde podzim a nová sezóna, kdy bude zase moct všechno vyhrát. Fotbal je v tomhle smyslu mocná hra, protože nutí život jít dál" (s.360).



Britt Marie je staršia pani, ktorá po celý život robila zázemie svojmu úspešnému mužovi menom Kent. Až si jedného dňa uvedomila, že kým ona mu obetovala celý svoj život, pre neho neznamenala viacej ako kus nejakého inventáru v ich veľkom dome. A tak sa rozhodne svoj život zmeniť. Odíde od Kenta a je ochotná prijať akúkoľvek prácu. Pre Britt - Marie je to o to náročnejšie, že celý svoj život sa podriaďuje diáru, do ktorého si zaznamenáva všetky povinnosti, stretnutia a pracovné úlohy. Navyše jej chýba zmysel pre humor. Akoby mala príznaky aspergerovho syndrómu. Napokon je jej  snaha ocenená a s pomocou ochotnej sociálnej pracovníčky sa ocitne v zapadnutom mestečku - Borg. Tam dostane miesto správkyne v domove detí a mládeže. Postupne sa zoznamuje s miestnymi obyvateľmi: so ženou, ktorej meno sa nedozvieme, lebo Britt - Marie ju nazýva Osoba, so starou pani, ktorá neustále chodí so svojim psom a so slepeckou paličkou, ktorú všetci volajú Tutovka, s policajtom Svenom, ktorý sa do Britt - Marie na prvý pohľad zamiluje, s mladým rebelom Samim a jeho kamarátom, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Psychopat, dvaja chalani, ktorí vo svojej podstate nie sú zlí, lenže životné podmienky ich zahnali na príliš šikmú plochu. A potom je tu ešte partia fanatických mladých futbalistov, ktorí túžia po tom, aby im mesto zabezpečilo tréningové ihrisko: Vega - dievča so štipľavým slovníkom, Dino, Omar, Pádlo, Ben a syn miestneho zbohatlíka - Max. Ak Britt - Marie niečo neznáša, tak je to futbal. Na rozdiel od miestnych obyvateľov, ktorí sú touto hrou doslova posadnutí. Fandia najmä Liverpoolu, Manchestru United, Aston Ville alebo Tottenhamu. Paradoxne Britt- Marie, ktorá ani nepozná futbalové pravidlá a túto hru (na rozdiel od manžela Kenta) priam nenávidí, sa stane trénerkou zatracovaného mužstva snaživých malých futbalistov...

Vedel by som si predstaviť film, ktorý by bol nakrútený na motívy Backmanovho románu. Hodil by sa na verejnoprávnu stanicu na niektorý pondelkový večer. Kniha má pasáže, ktoré nútia k hlbšiemu zamysleniu, sú v nej aj temnejšie miesta, ale nechýba ani humor: " - Jakže se ta hra jmenuje? zeptá se Britt Marie. 
-Blbče, běž -odpoví Sami a vzápětí řekne do telefonu "ano", tak jako lidé někdy do telefonu říkají, bez vykřičníku a bez otazníku. 
Britt Marie dlouho a intenzivně přemýšlí a nakonec řekne: -To je dobré jméno, vystihuje jak hru, tak toho, kdo ji vymyslel - " (s.170). 

"Nesmíte ´ty děti odvízt z Borgu, mohly by skončit u buhvíkoho. Mohli by skončit u nějakýho fanouška Chelsea!" (s.350).

Za pozornosť stojí fakt, že hoci je román presýtený futbalom, všetko sa točí okolo tejto najslávnejšej loptovej hry, samotné zápasy v knihe zaberajú len minimum miesta. Aj preto je Backmanov román vhodný nielen pre futbalových, ale aj nefutbalových čitateľov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára