Pár rokov dozadu, keď som študoval na vysokej škole v Nitre slovenský jazyk a dejepis, ako hosť prednášal na fakulte básnik Ivan Štrpka - okrem iného dvorný textár Deža Ursinyho a člen skupiny Osamelých bežcov. Keď sa ho jeden zo študentov spýtal, že akú knihu momentálne číta, pán Štrpka sa pousmial a odpovedal niečo v tom zmysle, že na to je ťažké poskytnúť jednoznačnú odpoveď, keďže on má súčasne rozčítaných asi pätnásť kníh. To ma vtedy dosť prekvapilo, lebo ja som vždy čítal naraz len jednu knihu. Uvažoval som nad tým ešte niekoľko dní po spomínanej prednáške, až som sa napokon rozhodol, že to skúsim aj ja, keďže v tom období som mal pocit, že musím prečítať všetko, čo má písmená. Rozčítal som naraz nejakých päť románov a dopadlo to hrozne. Zistil som, že postavy z jednotlivých diel sa mi začínajú zlievať do jedného bláznivého celku, z ktorého si dohromady nič nepamätám. Odvtedy som na čítanie viacerých diel naraz v podstate rezignoval. Občas som urobil výnimku, a to vtedy, keď mi niekto doniesol požičanú knihu a musel ju v krátkej dobe vrátiť a ja som už mal rozčítaný nejaký svoj román. Nie je úplne nemožné čítať viacero diel naraz, no ideálne je, keď ide o rôzne žánre. Napríklad klasický román, zbierka básní a literatúra faktu. Ale čítať viacero románov súčasne ma jednoducho pripravuje o zážitok. Najmä keď sú to ťažšie intelektuálne diela. Možno niekomu to nevadí, no pre mňa je to problém. Je to ako keď pomiešate niekoľko skvelých jedál alebo viacero druhov alkoholu dohromady. Nemusím pripomínať, ako to môže dopadnúť :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára