"Len čo som zistila, že Ježiško nenosí darčeky, rodičia to vzdali. Asi som im nemala povedať, že to viem. Zlomilo im to srdce. Keby som sa nenarodila, pravdepodobne by sa už dávno rozviedli. Museli zo mňa byť veľmi sklamaní -nie som pekná, múdra ani fyzicky zdatná. Som presne ako oni -všedná osoba zahalená v pavučine tajomstiev a lží"(s.97).
Melinda Sordinová je obyčajné dievča, ktoré chodí na strednú školu. Po nepríjemnom zážitku s miestnym playboyom Andym Evansom, ktorý ju na školskom večierku znásilni, sa Melinda nevie zaradiť naspäť do zabehnutých koľají. Zhorší si prospech, ostatní spolužiaci sa jej vyhýbajú, jej dve bývalé najlepšie priateľky Rachel a Heather majú iné záujmy. A tak sa utápa v samote, depresii a v čiernych predstavách. Prestane rozprávať a rodičia sa jej čoraz viacej vzďaľujú. Jediný, kto ju dokáže ako tak pochopiť, je jej učiteľ výtvarnej výchovy - pán Freeman. Práve prostredníctvom malieb sa snaží preniesť cez ťažkú životnú traumu: "Zbadám TO na chodbe. Očividne TO tiež chodí na Merryweatherskú strednú. Rozpráva sa s roztlieskavačkou menom Aubrey. TO je nočná mora, z ktorej sa nemôžem zobudiť. Keď ma TO zbadá, usmeje sa a žmurkne na mňa. Ešteže mám zošité pery, inak by som sa povracala" (s.67).
Toľko k obsahu knihy. Osobne som Melindu vnímal ako zakomplexované mladé dievča, ktoré sa po celý čas na všetko len sťažuje a svojou negatívnou energiou zaplaví celý román: "Nemám žiadne priateľky. Nič nemám, nič nevravím, som len obyčajné, zanedbateľné nič" (s.153). Aj keď som sa snažil, nedokázal som si k nej vytvoriť nejaký pozitívnejší vzťah. Melinda na mňa pôsobila ako typická pubertiačka, ktorá za nič nemôže, za všetko negatívne, čo sa v jej živote deje, môžu tí ostatní. Taký typický americký príbeh, kde všetci ronia krokodílie slzy, všetko sa analyzuje, pridá sa nejaká tá psychológia a výsledkom je príbeh, ktorý ničím neprekvapí.
Román prečítate za pol dňa, keďže je rozdelený na krátke kapitoly a má pomerne veľké písmená.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára