"Jsme mladiství, špinaví, nemáme holku, jsme usmrkaný, děsně nás bolí v krku, jsme posetý strupama, každou chvíli se osypeme pupínkama, nemáme holku - to už jsem vlastně říkal -, jsme švorc, skoro každej den jíme místo masa rozmixovaný žampiony zalitý rajčatovou omáčkou, aby nechutnaly tak hnusně. Potřebujem víc duvodu?" (s.66).
Ak Vám meno autora novely (Markus Zusak) nič nehovorí, myslím, že stačí spomenúť jeho sfilmovaný román Zlodejka kníh a už bude väčšina z vás v obraze. Ak však čakáte niečo podobné, rýchlo zabudnite.
Pätnásťročný Cameron Wolfe je úplne bežný pubertiak, ktorý žije v jednom malom meste v Austrálii spoločne so svojimi rodičmi a tromi staršími súrodencami - Steveom, vynikajúcim futbalistom, ktorý ma vždy okolo seba kopec priateľov, Sarah, ktorá chodí s priateľom Bruceom a predovšetkým Rubenom, s ktorým trávi najviac voľného času. Spoločne plánujú kadejaké zakázané akcie, no keď príde na lámanie chleba, zakaždým cúvnu. Ako typický súrodenci, občas spolu zápasia, slovne sa doberajú, snívajú o neexistujúcich dievčatách. Čoraz častejšie majú pocit, že sú len obyčajní "lúzri." Cameron mal ešte donedávna najlepšieho priateľa Grega Fienniho, no jedného dňa si obaja uvedomili, že už si nemajú čo povedať a tak sa jednoducho prestanú stretávať. Cameron si občas privyrába počas víkendov tým, že pomáha svojmu otcovi s výkopovými prácami, betónovaním, úpravou záhrad a podobne. A práve na jednej z takýchto fušiek stretáva dievča menom Rebecca Conlonová, ktorá mu nečakane rozbúcha srdce: "Chápejte, nikdy jsme nebyl takovej ten kluk, co má kolem sebe spoustu kamarádu, mezi který patří. Kromňe Grega Fienniho jsem vlastně neměl ani jednoho. Byl jsem tak nějak pořád sám. Nesnášel jsem to, ale zároveň jsem na to byl i trošíčku hrdej. Cameron Wolfe nikoho nepotřebuje. Nemusí bejt členem smečky. Všichni se takhle netouláme světem. Ne, jediný, co potřebuje, jsou jeho instinkty. Všechno, co potřebuje, je on sám, a dokáže přežít boxerský zápasy na zadním dvorku, loupežný výpravy a jiný ostudný záležitosti, ke kterejm sa připlete. Tak proč mám teď takovej divnej pocit?" (s.87).
Prvá časť trilógie Zusakových noviel mi veľmi pripomína výborný americký seriál Báječná léta, v hlavnej úlohe s Fredom Savageom, premiešaného s kultovým románom na pokračovanie - Nick Twisp od C.D. Payneho. Roky pod psa je úprimným, neprikrášleným pohľadom na pätnásťročného, mierne zakomplexovaného chalana, vo všetkom napodobňujúceho svojho staršieho brata Rubena, ktorý je zároveň jeho veľkým vzorom. Cameron túži po dievčati, ktoré by ho napriek jeho mnohým nedostatkom úprimne ľúbilo a pokúša sa preniesť cez náročné obdobie dospievania, s čo možno najmenšími jazvami na duši aj na tele.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára