streda 10. októbra 2018

RECENZIA: Peter Harris - Záhada Vivaldi ( Ikar, 2008)

HODNOTENIE:   **

"Nahmatal si vrecko v hlúpom geste kontroly. Tam bol papier, ktorý mu spôsobil toľkú úzkosť. Tam bol ten prekliaty papier. Áno, prekliaty, pretože partitúra obsahovala zakázanú hudbu, ktorej nebol schopný odolať.
Pamätal si hodiny teórie, keď bol študentom na konzervatóriu. Tú hudbu odsúdila cirkev! Bola to diablova hudba!" (s.64). 



Hlavnými hrdinami príbehu sú španielsky huslista Lucio Torres (ako ten slávny španielsky futbalový útočník) a dcéra majiteľky hotela, krásna María del Sarto, ktorí spoločne odhalia partitúru, ktorej autorom je slávny Antonio Vivaldi. Partitúra údajne skrýva veľké tajomstvo, ktoré môže zničiť celé kresťanstvo...
Proti mladej dvojici stoja členovia tajomného spolku Fraternitas Charitatis - nemecký lekár Karl Drexler, škótsky aristokrat Alister McFarlain, významná Benátčanka, potomok bohatého a vplyvného rodu Strozziovcov Camilla Strozziová, francúzsky aristokrat Étienne Clemont - Lapargue a okrem toho aj univerzitný profesor doktor Stefano Michelotto. A tak sa začína naháňačka, na konci ktorej sa dozvieme, aké tajomstvo ukrýva záhadná Vivaldiho partitúra. Väčšina príbehu sa odohráva v Benátkach, ktoré tvoria kulisu takmer celého románu. 

Otvorene sa priznám, že keby som román nebral ako jednu veľkú srandu, nedokázal by som ho dočítať dokonca. Niečo tak presladené, naivné a hlúpe sa len tak nevidí. Keby to tajomstvo aspoň stálo za to, ale je to len stokrát omieľaná teória, ktorá v žiadnom prípade nie je originálna. Normálne premýšľam nad tým, či autor písal túto knihu vážne alebo sa pri ej písaní len dobre zabával. Keby som sa toľko nenasmial, dal by som zo súcitu jednu hviezdičku v rámci celkového hodnotenia, ale takto pridám ešte jednu navyše, hoci ako pokus o seriózny historický román si ju dielo absolútne nezaslúži. Je už len na vás ako knihu pojmete.     

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára