utorok 9. októbra 2018

RECENZIA: Gabriel García Márquéz - Zlá hodina (Slovenský spisovateľ, 1986)

HODNOTENIE:   ****

"Vrátil sa do krámu, aby napísal žiadosť, ale odrazu vytušil, že v mestečku sa čosi robí. Začul vzdialený pokrik. Opýtal sa kŕdľa šarvancov, ktorí prebehli popri ňom, čo sa stalo, a oni mu odpovedali v behu. Nato sa vrátil na telegrafný úrad a kolkovaný hárok vrátil.
- Nepotrebujem ho už, - povedal. - Pepeho Amadora pred chvíľou zabili. - " (s.280).  



Malé mestečko v Kolumbii pripomína divoký Západ. Na jednej strane stojí nekompromisný starosta (jeho meno nepoznáme), ktorý sa snaží zistiť, kto šíri po meste hanopisy. Čo spočiatku vyzerá ako nevinná ohováračka, naberá na intenzite, najmä keď začnú vychádzať na svetlo sveta skryté tajomstvá miestnych obyvateľov. Keď sa ohováračky začnú týkať aj samotného starostu, začne sa v meste skutočné peklo, na ktoré doplácajú najmä nevinní občania. Na pohode už tak dosť napätej atmosféry nepridá ani uväznenie Cézara Montera, ktorého svokra Rosaria Monterová začne robiť v mestečku poriadky. Šerif má na svojej strane niekoľko vplyvných ľudí: svojho tajomníka, sudcu Arcadia, pátra Ángela, doktora Giralda, Sýrčana Moisésa, zubára Aurelia, skorumpovaného cirkusového impresária a holiča Guardiolu (má rovnaké priezvisko ako slávny futbalový tréner Manchestru City). No proti šerifovi zároveň stojí silná a nespokojná opozícia, predovšetkým mocný a vplyvný rod Asisovcov. Keď sa obeťou nezmyselného lynčovania stane malý chlapec menom Pepe Amador, obyvatelia mesta si konečne uvedomia, kam to celé až nechali zájsť. Dokáže sa mesto vrátiť späť do normálnych koľají alebo ostane navždy poznačené zbytočnou tragédiou?

Ako sme už u Márqueza zvyknutí, aj v Zlej hodine sa stretneme s viacerými prvkami, ktoré sú typické pre magický realizmus. Na to, že ide o pomerne krátku prózu, v diele sa stretneme s pomerne veľkým množstvom postáv, ktoré začnú postupne vstupovať do príbehu. Dominuje najmä starosta, sudca Arcadio, páter Ángel a krásna veštica Casandra, ktorá má ako jediná silný vplyv na starostu. 
Boli časy, keď som Márquezovu tvorbu čítal pomerne intenzívne, aj preto som sa k nej po dlhšej dobe opäť rád vrátil. Autor už síce medzičasom stihol vypadnúť z rebríčka mojich top svetových spisovateľov, ale stále po ňom veľmi rád siahnem, lebo viem, že ma čitateľsky nesklame.   

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára