RECENZIA: Ralf Rothmann - Umrieť na jar (Premedia, 2017)

HODNOTENIE:   **                                                        KNIHA MESIACA AUGUST

"Milá mama, dúfam, že sa všetci máte dobre. Ja som zdravý, hoci vlhký chlad mi dáva zabrať. Ale pomaly nastupuje jar, všeličo kvitne. Sedím v Rózse na pošte a nie je tu ani živej duše. Možno odtiaľto ľudia utiekli, možno majú obedňajšiu prestávku, neviem. Cintoríny hrdinov, kde som hľadal aj otcovo posledné miesto odpočinku, sa stále rozrastajú. Rusi nás tlačia a bojové jedlá strieľajú na všetko, čo sa hýbe, aj na zbehov. Keď obrátiš pohľadnicu, uvidíš , ako to tu vyzerá v lete, v mierových časoch. (Vežu kúpeľného domu si však musíš odmyslieť, tá utrpela plný zásah.) Vďaka za blahoželanie k narodeninám aj za balík, potešila si ma. Na skoré stretnutie! Tvoj syn." (s.92). 

Vojna sa blíži k svojmu záveru a nemecká armáda berie do svojich služieb takmer každého. A práve to je hlavný dôvod, prečo nedobrovoľne narukujú k vojsku aj dvaja sedemnásťroční chlapci Walter a Fieke. Obaja pracujú ako dojiči kráv. Zatiaľ čo Walter je ten šikovnejší, Fielterovi to veľmi nepáli. Sú ako legendárna dvojica Lennie Small a George Milton v Steinbeckovom slávnom diele O myšiach a ľuďoch.
Walter doma necháva priateľku Elisabeth, ktorej sľúbi, že dá na Fieltera pozor. Potom sa už obaja spoločne pripoja k jednej nemeckej bojovej jednotke, s ktorou odchádzajú na front. Všade naokolo cítiť smrť, beznádej a strach. Sovietska armáda je na dostrel. Všetci vedia, že situácia je beznádejná. Ide len o to, ako to peklo prežiť. Krajina je zničená vojnou, ľudia sú unavení a túžobne očakávajú kapituláciu Nemecka. Keď Fielter dezertuje, Walter na neho stráca kontakt. Sľub, ktorý dal pred časom Elisabeth, napokon nedodržal. 

" - Mamička moja, pomôž mi. - Vojak zrejme ležal tesne za ním. Škrabal na latkovú stenu a tíško opakoval: - Prečo mi nepomôžeš? - Walter sa pevnejšie omotal drsnou tkaninou." (s.70). 

Je po vojne. Walter sa vracia domov a je svedkom toho, ako vojna zmenila charaktery všetkých naokolo. Vie, že napriek všetkým tým hrôzam sa musí vrátiť späť do života. Dokáže to? 

Priznám sa, že som čakal niečo na spôsob Remarqueovho slávneho románu Na západe nič nové. Silný príbeh, dramatické scény, slová, ktoré sa vám vryjú do srdca. Rothmannova kniha sa snaží zachytiť v prvom rade atmosféru vojny, čo sa jej bohužiaľ nedarí. Priznám sa, že k Walterovi som si ako čitateľ nedokázal vybudovať vzťah. Rothmann píše formou statickej kamery, ktorá pomaličky zachytávala situáciu naokolo. Chýbajú dramatické momenty, prekvapujúce zvraty, silné emócie. Bez toho dobrý román môže fungovať len ťažko. A vojnový zvlášť.