štvrtok 14. septembra 2017

RECENZIA: Mark Bowden - Pablo Escobar (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ***

Príbeh najslávnejšieho narkobaróna, ktorý sa stal symbolom zločinu. Pablo začínal v malom mestečku v Medellíne (v Kolumbii) ako drobný zlodejíček a poskok organizovanej pouličnej skupiny. Šťastnou náhodou, charizmou, schopnosťou stavať sa do pozície ochrancov slabých a chudobných sa postupne vypracoval na najhľadanejšieho zločinca osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia. 

"Tí, čo ma poznajú, vedia, že mám vyvinutý zmysel pre humor a aj v najnáročnejších chvíľach sa mi z tváre nestráca úsmev. A poviem ešte niečo: vždy si spievam v sprche." (s.222).



Autor na začiatku knihy približuje Kolumbiu ako krajinu, píše o jej histórii, politickej a kultúrnej situácii. Je to pre čitateľa určite potrebné, keďže dejiny Južnej Ameriky nezaberajú v učebniciach základných a stredných škôl príliš veľa strán. Takže keď sa trochu zorientujeme, potom prichádza na scénu samotný Pablo Escobar. Som prekvapený, že jeho detstvu a dospievaniu je v knihe venovaný pomerme skromný priestor, čakal som nejaké zaujímavé údaje o jeho živote pred tým, ako si vybral kariéru zločinca. Naopak autor sa podrobne venuje Pablovmu luxusnému spôsobu života (slabosť mal najmä na ženy, drahé autá, drogy a futbal). Najväčší priestor v knihe je venovaný snahe o dolapenie drogového narkobaróna, ktorý v čase najväčšej slávy ovládal v podstate celú Kolumbiu, mal niekoľko desiatok luxusných sídel po celom svete, staval sa do pozície poloboha a to sa mu stalo osudným. Pokiaľ si hrabal na menšom teritóriu v Južnej Amerike, mohol byť v relatívnom pokoji, lenže keď začal s popravou amerických policajtov a diplomatov, narobil si vážnych nepriateľov. Počas pôsobenia Pabla Escobara zmizli stovky policajtov, sudcov, novinárov, bolo popravených mnoho nevinných civilistov, ktorí sa stali náhodnými obeťami bombových výbuchov, na jeho pokyn vyletelo do vzduchu civilné lietadlo s viac ako sto sedemdesiatimi pasažiermi na palube. Napriek tomu jeho smrť oplakávali tisíce obyvateľov, pre ktorých navždy ostane ochrancom chudobných, akýmsi novodobým Robinom Hoodom a to napriek tomu, že vďaka obchodu s drogami sa stal jedným z najbohatších ľudí svojej doby. 

"Major vzal do ruky vysielačku a oslovil priamo plukovníka Martineza. Hovoril tak nahlas, aby to počuli aj chlapci na ulici pod ním. 
-Viva Colombia! Práve sme zabili Pabla Escobara!" (s.336).

Kniha je písaná v akčnom štýle, niečo na spôsob hraného dokumentu. Číta sa veľmi dobre, napriek tomu v nej absentuje príbeh na úkor akcie. Miestami je toho tak veľa, že sa v tom človek nielen stráca, ale začína sa dokonca nudiť. Je ťažké predstaviť si, že nejaký človek mohol mať takú obrovskú moc, zamestnávať toľko policajtov a postaviť do pozoru politikov celého sveta. Pablo Escobar to však neslávnym spôsobom dokázal. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára