streda 31. mája 2017

RECENZIA: Francesca Zappia - Vymyslela som si ťa (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:    ***

"Niekedy mám dojem, že ľudia považujú realitu za samozrejmosť. Chcem tým napríklad povedať, ako viete rozoznať, čo je sen a čo skutočný život. Keď ste vo sne, nemôžete to vedieť, ale hneď ako sa zobudíte, viete, že váš sen bol len snom a čokoľvek, čo sa v ňom udialo - dobré či zlé, nebolo skutočné. Tento svet je skutočný, ak nie sme v Matrixe, a to, čo v ňom robíte, je skutočné. A to je asi všetko, čo vlastne potrebujete vedieť." (s.13). 



Alexandra Ridgemontová, prezývaná Alex, je tínedžerka, akých behajú po svete tisíce. Trpí však schizofréniou. Na strednej škole sa zamiluje do čudáka v okuliaroch - Milesa Richtera, ktorý rozpráva nemeckým prízvukom a oplýva hlbokými vedomosťami. Je vodcom rekreačného klubu športovcov. 
Život tínedžera je dosť komplikovaný aj bez schizofrénie. Alex si nedokáže predstaviť svoj bežný deň bez troch vecí. Bez svojho digitálneho fotoaparátu, magickej gule a bez mladšej sestry Charlie. A teraz už vlastne aj bez Milesa. Lenže čo z toho je realita a čo len výplod Alexinej fantázie? 

Kniha je rozdelená do 53 krátkych kapitol. Priznám sa, že prvotná myšlienka románu ma zaujala viacej ako samotné spracovanie príbehu. Nie je to zlé, ale na druhej strane nič extra. Presne ako priemerný deň, ktorý občas zažije každý z nás. O týždeň naň v tom rýchlom kolobehu jednoducho zabudneme. Deň, akých sú v živote desiatky. Knihy, akých už bolo napísaných stovky. Alebo naopak. Vyberte si.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára