HODNOTENIE: ****
"Svojim humorom a postojom sa pokúšal ten čudný svet aspoň trochu napraviť. Postaviť ho opäť na nohy. Bola to šťastná terapia, lebo liečba humorom má svoje veľké výhody. Ak sa nepodarí- sranda zostáva."
Hovorí sa, že každý z nás je nahraditeľný. Pri Stanovi Radičovi som si tým však nie celkom istý. Jeho špecifický humor tu stále veľmi chýba. Okolo milénia odišli tri významné osobnosti úzko späté s humorom: Jaro Filip, Julo Satinský a Stano Radič. Rasťo Piško patril do kruhu ľudí, ktorí poznali Stana Radiča nielen pracovne, ale aj súkromne. Napriek tomu, že sa ich cesty v istom období rozišli, zostali si aj naďalej blízki. Aj preto mohlo vzniknúť toto spomienkové dielo, ktoré zdáva hold majstrovi humoru. Kniha vychádza okrem iného aj zo spomienok Radičových kolegov a známych, pričom si pomáha dobovými dokumentmi a rozhovormi. Ako to u takéhoto typu literatúry býva, autor využíva aj archívne fotografie. Krátko nazrieme do Radičovho detstva v Kalinove (obec pri Poltári), zastavíme sa pri rokoch štúdii na strednej škole a na vysokej škole (kde sa mimochodom Stano Radič zoznámil s budúcou manželkou a slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou), spoločne s ním absolvujeme základnú vojenskú službu a zaspomíname si na prvé roky v Slovenskom rozhlase. Veľká časť knihy je venovaná Radičovým televíznym a rozhlasovým projektom (Apropo TV, Telecvoking, Záložňa, atď.). Radič bol taktiež neodmysliteľným členom humoristickej relácie Sedem s.r.o. Predtým bol dlhé roky súčasťou zabehaného humoristického tímu - Noga, Skrúcaný, Filip, Piško. Kniha je obohatená o ukážky z Radičových predpovedí počasia a iných projektov, na ktorých sa podieľal či už autorsky alebo ako účinkujúci - Telecvoking, Apropo TV, Stredoslováci, atď.
Stano Radič si okrem iného vyskúšal tesne po revolúcii aj poslanecké kreslo, obhajoval premiéra Mikuláša Dzurindu, bojoval proti cenzúre nastolenej za vlády Vladimíra Mečiara, veril v demokraciu, slobodu a spravodlivosť. Predovšetkým bol však vynikajúci glosátor, tvorca aforizmov a majster pointy. "... prázdne hlavy majú tendenciu stúpať hore a najrýchlejšie klesajú ľahké ženy." (s.141).
"Škoda, že najskôr nemožno prežiť budúcnosť, mnohí by sme mali podstatne lepšiu minulosť" (s.233).
Veľmi zaujímaví kniha, jediné, k čomu mám menšie výhrady je skutočnosť, že R. Piško ju akosi prirýchlo ukončil na mieste, na ktorom by sa patrilo napísať ešte aspoň pár slov. A možno sa mu z objektívnych dôvodov len ťažko hľadali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára