utorok 23. mája 2017

RECENZIA: Sacha Sperling - Bludy z nudy (Odeon, 2011)

HODNOTENIE:   ****

"-Řeknu to za tebe. Netušíš, kde bys chtěl bejt, protože jsi stejnej jako oni.- Ukáže prstem na ostatní lidi v pokoji. -Protože nemáš žádnej sen, co by tě dokázal přenést jinam. Žádnej cíl. Jedinou radost ti přinášej prchavý, snadno dosažitelný chvíle smíření. Máš všechno, a v srdci  máš přesto čím dál větší prázdnotu, zato hlava ti přetéká brutálníma představama, a jenom těm vděčíš za pocit, že žiješ. Vlastně všechno, ale úplně všechno děláš právě proto, aby ses ubezpečil, že jsi naživu." (s.79). 



Sacha Sperling je pseudonym chalana a zároveň syna slávnych filmových režisérov, ktorý sa narodil v roku 1990. Keď mal osemnásť rokov, napísal román Bludy z nudy (2008), ktorý vyvolal vo Francúzku pomerne veľký ohlas. Sacha pri jeho písaní vychádzal z vlastných skúseností.

Sacha Winter je štrnásťročný židovský chalan žijúci v Paríži, ktorý má rozvedených rodičov. Jeho mama žije na vysokej nohe, pracuje ako fotografka. zatiaľ čo Sachov otec si už pred rokmi našiel novú partnerku, s ktorou si stihol medzičasom založiť rodinu s dvomi deťmi (dcéru Josephine a syna Auréliena). Sacho chodí do deviateho ročníku. Učí sa pomerne slušne, pripravuje sa na ďalšie roky štúdia. Lenže stretne Augustína. Bohéma, ktorý si užíva život plnými dúškami.Pije vodku, vo veľkom šnupe koks, spáva s viacerými ženami. Vymetá parížske podniky, stretáva sa s kamarátmi z lepšej spoločnosti. Sacha úplne podľahne Augustinovej charizme a stanú sa z nich najlepší priatelia. Sacha naskočí na nebezpečný kolotoč- alkohol, drogy sex, z ktorého je veľmi ťažké vystúpiť: " Jdeme na skleničku. U stolu už nesedí nikdo kromě jedné holky, co usnula a má poblitou kabelku. Dělám, jako bych ji neviděl, ještě by mohla mít otravu alkoholem, což bych teď nerad řešil. Slečna mě položí na lavici. Zrovna, když si na mě sedá obkročmo, myslím na to, že jsme si spolu vyměnili akorát těchto dvanáct slov: kolik/ti/je/chceš/tančit/je/mi/šestnáct/pujdem/si/sednout/ok.- Vitejte v jednadvadátém století, éře "nárazovek" a vodky s ovocným džusem." (s.34).
Sacha čoraz viac padá na dno. V škole mu hrozí prepadnutie, už si ani nepamätá, kedy naposledy nebol pod drogami alebo bez alkoholu, hodiny v škole vymenil za večierky a divoké párty. Jeho svet je Augustín, do ktorého sa bezhlavo zamiluje a kokaín. Okrem toho stretnutia s kamošmi a kamoškami: Florou, Jane, Rachel, Quentinom, Alexisom, Grégoireom, Dominique, Ninou... 
Trpký koniec Sachu takmer položí. Zisťuje, že všetko je úplne inak, ako si celé mesiace predstavoval. To je však už po uši ponorený v niečom hnedom, lepkavom a nechutnom ...  

Sacha má všetko a predsa sa cíti vo svojom vnútri prázdny a nešťastný. A tak zabíja nielen čas, ale aj sám seba. Paríž, priatelia, ženy, alkohol a drogy. A plno smútku a beznádeje, ktoré je potrebné potlačiť do úzadia. 
Drsný román, ktorý je jednou divokou jazdou smerujúcou do záhuby. Je nejaká šanca odkloniť volant? 
Veľmi pútavo napísaný príbeh, pri čítaní ktorého sa budete cítiť ako uprostred divokej párty. Našťastie bolenie hlavy vám pri tom nehrozí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára