piatok 16. decembra 2016

RECENZIA: Jo Nesbo - Syn (Ikar, 2014)


HODNOTENIE:  ****

"-Traja chlapci z policajnej školy a tvoja matka. Traja chlapci sa nazývali trojka, boli trojka, boli kamaráti na život a na smrť. Tvoj otec, ja a Pontius Parr. Tvoja mama hľadala izbu v podnájme, prisťahovala sa k nám. Všetci traja sme sa do nej ihneď zaľúbili. - Šimon sa usmial. - Kurizovali sme jej, skryto ju každý z nás balil. Boli sme traja fešáci, určite si nevedela vybrať. - O tom som nevedel -priznal sa chlapec. -Viem však, že si vybrala zle. - Áno -, prikývol Šimon. -Vybrala si mňa-" (s.411)

Podobne ako v Remarqueovom románe Traja kamaráti, aj v Nesbovej knihe stretneme troch priateľov, ktorí sa zamilujú do jedného dievčaťa menom Helen. Šimon Kéfas, Ab Lofthus a Pontius Parr
Všetci traja pracujú v mladosti v Ekokrime, na policajnom oddelení, ktoré bojuje v Nórsku proti korupcii na najvyšších miestach. V súvislosti s korupciou sa začnú spomínať dve záhadné mená - Dvojička a Krt. O identite Dvojičky sa len špekuluje, zatiaľ čo Krt je jedným z donášačov z oddelenia Ekokrimu. Po prevalení škandálu spácha Ab Lofthus samovraždu, Šimon Kéfas, ktorý sa nikdy nezmieril so stratou Heleny, dlhé roky zápasí s gamblerstvom, zatiaľ čo Pontius Parr, ako šéf oddelenia vrážd, kryje v súčasnosti Šimonovi chrbát.
  
Z dokonale stráženého väzenia prezývaného "štát", na čele ktorého stojí sebavedomí riaditeľ Arild Franc, ujde istý narkoman menom Sonny Lofthus, odsúdený za dvojnásobnú vraždu. Sonny je Abov syn a po prečítaní otcovho denníku je rozhodnutý pomstiť otcovu smrť. O niekoľko dní začne polícia nachádzať mŕtve telá vysoko postavených ľudí a  jediný, kto môže Sonnyho cestu za pomstou zastaviť, je Šimon Kéfas. A možno ešte atraktívna sociálna pracovníčka Martha, ktorá sa do mladého narkomana bláznivo zamiluje. 

O Nesbovom majstrovstve nemá zmysel sa neustále rozpisovať. Podobne ako Harry Hole, vyšetrovateľ z Nesbových románov, aj Šimon Kéfas má charizmu. Zápasí nielen s komplikovaným vyšetrovaním, ale aj s vlastným súkromím. Ani o dramatické scény nie je núdza. Hlavne, keď v klietke zúrivo prešľapujú a brešú bojové argentínske dogy. 
Záverečné finále je prekvapujúce, s nečakanou pointou. Nesbo je majster svojho remesla a stále dokáže prekvapovať. Výborná práca.
   

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára