štvrtok 22. decembra 2016

RECENZIA: Fredrik Backman - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa (Ikar, 2016)



HODNOTENIE:  ***


"V rozprávke z Ríše polobdenia -polosna bolo raz jedno dievčatko z Miamasu, ktoré zrušilo kliatbu a vyslobodilo morského anjela. Ibaže babička nikdy nepovedala ako" (s.200).





Kde bolo - tam bolo, bola raz jedna... Aj tak by mohol začať tento príbeh o trochu netradičnej babičke. Ale poďme pekne poporiadku.
Elsa je sedemročné dievčatko, ktoré je však nadpriemerne inteligentné a vnímavé. Za najlepšiu literatúru považuje Harryho Pottera, komiks o X -menoch a Star Wars. Napriek tomu je pre ňu úplne najväčšou super hrdinkou jej babička, ktorá vyštudovala medicínu a zachránila mnoho ľudských životov. Babička je však veľmi svojská osoba. Okrem toho, že vlastným životom ochraňuje milovanú vnučku, má problémy s políciou, so susedmi, má zakázaný vstup na letisko. Šoféruje starého Renaulta, fajčí jednu od druhej a občas si vypije viacej, akoby sa patrilo. A okrem toho sa občas vyzlečie na verejnosti. No čo je pre Elsu najzaujímavejšie, babička jej rozpráva tie najúžasnejšie rozprávky z                                Ríše polobdenia - polosna, ktorá sa skladá zo siedmich kráľovstiev, v ktorých vystupujú rôzne bizarné postavy a postavičky. Elsa netuší, že sú to charaktery skutočných ľudí, ktorí žijú v reálnom svete a sú to susedia babičky. Každý zo susedov nejakým spôsobom zasiahol babičke do života. 
Elsina mama pracuje ako ekonómka v nemocnici a povahovo je babičkin protipól. Svoj život potrebuje mať pevne usporiadaný. Elsin ocko je introvert, ktorý nerozumie úplne bežným veciam, ale vo svojom vnútri je dobráčisko. Sú rozvedení. Elsina mama býva s Georgeom, vášnivým bežcom a bláznom do zdravej výživy, ktorý ma stále dobrú náladu. Partnerku Elsinho ocka- Lisette, má rád každý. A to Elsu trochu štve. 

Jedného dňa Elsina babička nečakane umrie na rakovinu. Zanechá po sebe niekoľko listov, ktoré majú priviesť sedemročné dievčatko k ozajstnému pokladu a zároveň jej dopomôcť k tomu, aby spoznala skutočnú tvár milovanej babičky.

A tak sa postupne zoznamujeme s obyvateľmi domu, v ktorom bývala babička spoločne so svojou dcérou a vnučkou: Britt - Marie - žena, ktorá sa neustále na všetko sťažuje, jej manžel Kent, taxikár Alf, ktorý v každej vete použije niekoľko vulgarizmov, nenápadná Maud a jej manžel Lennart, ďalej žena, ktorá vychováva chlapčeka so syndrómom, muž s prezývkou Vlčie srdce, zlý Sam a žena, ktorú Elsa volá Čierna sukňa, pretože toto oblečenie nosí tajomná pani takmer neustále. A ešte sa v dome zjaví aj mohutný vlkodav, starý dobrácky pes, ktorého si dievčatko takmer okamžite zamiluje.
Každý z obyvateľov domu ukrýva nejaké tajomstvo a ich životy sú prepojené s osudom mŕtvej babičky.
 Podarí sa Else dôjsť až do cieľa, alebo babičkine tajomstvo ostane navždy neodhalené? 
Možno vám bude premúdrelé a  trochu drzé dievčatko liezť spočiatku na nervy, no verím, že postupne si ho obľúbite.

Backmanov spôsob, ktorým sa rozhodol spracovať príbeh, veľmi pripomína dnes už kultový film Faunov labyrint, odohrávajúci sa v období španielskej občianskej vojny. Prelínanie reálneho a rozprávkového sveta, aby sa tak zmiernila skutočnosť a zároveň ho dokázalo stráviť aj malé dievčatko, nemusí vyhovovať každému. No pokiaľ vo vás ostal kus malého dieťaťa, potom si určite prídete na svoje. V opačnom prípade sa Backmanovmu románu oblúkom vyhnite. Je to úplne iný príbeh ako Muž menom Ove. S tým treba počítať.        

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára