štvrtok 31. augusta 2017

RECENZIA: Carlos Ruiz Zafón - Polnočný palác (CooBoo, 2014)

HODNOTENIE:   *****

Po pravdě ŕečeno, v té barabizně, kterou jsme hrdě překřtili na Pulnoční palác (na počest hodiny, kdy zaťínali naše schuze), nikdy nestrašilo. Zvěsti o tom, že se domu zmocnily nadpřirozené síly, vznikly až díky našemu vlastnímu přičinení." (s.42).



Kalkata, 1936. Začiatok pripomína Bibliu. Poručíka Peakea prenasleduje neznámy muž, ktorý chce získať za každú cenu dvojičky - chlapca Bena a dievčatko Sheere. Ukryje ich u pani Aryami Bosé, ktorá si z bezpečnostných dôvodov necháva len dievčatko, aby ich prenasledovateľ ťažšie vypátral. Od toho dňa s ním cestuje po celej Indii, aby ju páchateľ neodhalil, pričom musí neustále meniť identitu. Ben putuje do sirotinca, ktorý vedie riaditeľ Thomas Carter. Jedného dňa prichádza za riaditeľom muž menom Jawahal, ktorý chce získať chlapca za každú cenu späť. Riaditeľ je však nekompromisný a trvá na tom, že chlapec ostane v sirotinci až do šestnástich rokov, ako to stanovuje zákon. 
Ben rastie. Spoločne so svojimi priateľmi zo sirotinca založia spolok Chowbar Society. Členmi tohto spolku sú: Siraj, Isobel -ako jediné dievča, Roshan, Michael, Seth. A ešte rozprávač celého príbehu. Členovia spolku, ktorí sa stretávajú na mieste, ktoré pomenujú Polnočný palác, si sľúbia, že budú držať spolu, až kým neopustia sitotinec. Túto dohodu sa im podarí plniť až prekvapujúco príkladne. Keď má Ben šestnásť rokov, Jawahal sa po neho vráti. Okrem neho sa však vracia aj Aryami Bosé s Benovou sestrou Sheere, aby ho zachránila. Arwami chce chlapca odviezť do bezpečia, no on sa rozhodne zlu, ktoré je úzko prepojené s jeho menom a menom jeho sestry, postaviť tvárou v tvár. Lenže Jawahal je oveľa silnejší nepriateľ ako si dokáže Ben vôbec predstaviť. Ešte že sa môže sa môže oprieť o svojich priateľov z Polnočného paláca

Pre mňa najlepší román z trojdielnej série (Knieža z hmly, Septembrové svetlá, Polnočný palác). Priateľstvo partie kamarátov pripomína najlepšie knihy Jaroslava Foglara, ktoré výrazne ovplyvnili moje detstvo. Scéna, v ktorej Ben žrebuje s Jawahalom o život svojich priateľov je taká napínavá, že pri jej čítaní ani nedýchate. Opäť nechýbajú dramatické, až hororové momenty, skvelé literárne postavy a úžasný záver románu. Šťastný koniec? Zabudnite. Ale nádherný, určite áno.    
     

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára