utorok 15. augusta 2017

RECENZIA: Lars Saabye Christiensen - Herman (Slovart, 2015)

HODNOTENIE:   ***

"-Iba čas môže pomôcť.-
-Čas je korytnačka.,- povie Herman.
-Korytnačka?-
-Žerie šalát a nemôže mi pomôcť.-" (s.119). 



Herman Fulkt  je obyčajný jedenásťročný chlapec. Do školy chodí na poslednú chvíľu, musí čeliť šikanovaniu trojice chalanov Glenn, Karsten a Bjornar. Jeho jedinou kamarátkou je ryšavá Ruby, ktorá je do neho platonicky zamilovaná. Dalo by sa povedať, že Herman je so svojim životom spokojný. Až do dňa, kedy si všimne, že mu začnú vo veľkom padať vlasy. Mama trvá na tom, aby nosil parochňu, no Herman dáva prednosť čiapke. Baví ho rýchlokorčuľovanie a rád spoznáva nové veci. Každý deň chodí navštevovať starého otca, ktorý trpí vážnymi zdravotnými problémami. Má rešpekt pred učiteľom, ktorého pre jeho mohutnú postavu a drsnú povesť prezývajú Kolos. Odkedy začnú Hermanovi padať vlasy, všetci ho začnú až príliš okato ľutovať a on sa s tým nedokáže zmieriť... Veď on je predsa rovnakí ako ostatní chlapci v jeho veku, len mu padajú tie nešťastné vlasy. 

Príbeh, ktorý sa číta veľmi príjemne. Pripomína Boyneho román Úžasná cesta Barnabyho Brocketa. Postavička Hermana sa veľmi podobá chlapčekovi zo švédskeho večerníku Alfi stvára hlúposti z roku 1979. Je to veľmi milý chlapec, ktorému budete od začiatku držať palce. Aj malé dobrodružstvá môžu vytvoriť zaujímavý príbeh. Navyše, keď namiešate správnu dávku humoru: " -Šampón . Kúpila som ho od Bruchaja. Lepší už ani nemôže byť. Vieš z čoho ho vyrobili? Zelené mydlo, selén, draslík a bórax! Už si počul niečo také, Herman?-"
-Sotva. - 
Podobne vonia mama, keď sa spolu s otcom chystajú v sobotu večer niekam von, vrátia sa domov neskoro a v nedeľu ráno majú také čudné tváre." (s.154).
"Povedali ste, že parochňa je pekná. Vyzerá ako hovno s gumou na zaváranie!-" (s.156).

Nie je to žiadne veľdielo, ale čitateľsky vás to osvieži rovnako ako vychladené pivečko na letnej terase po západe slnka. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára